Sociálne služby po zmenách
5. 10. 2021
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreby zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t. j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.
V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.
Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
K
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.
Pripravuje sa novela zákona o DSS
26. 2. 2009
Vláda v spolupráci s centrálnou bankou pripravuje novelu zákona, ktorá by mala súčasné fixne nastavené platby zrušiť a nadviazať ich na dosiahnuté výnosy.
Na Slovensku sa neočakáva dramatický pokles nezamestnanosti
26. 2. 2009
Aj keď v súčasnosti nikto nedokáže povedať, akým smerom a s akou intenzitou sa bude kríza uberať, dramatický vývoj nezamestnanosti sa na Slovensku neočakáva.
Situácia v
súvislosti s hromadnými prepúšťaniami nie je taká hrozivá, ako sa pôvodne
zdalo. Z avizovaných prepúšťani sa realizovala iba jedna pätina. Niektoré
odvetvia na Slovensku, napríklad maloobchod alebo služby vykazujú dobré čísla.
Vyhlásila to tajomníčka rezortu Ministerstva práce.
Reálne mzdy by klesať nemali
25. 2. 2009
Aj napriek tomu, že Slovensko zasiahla vlna globálnych ekonomických problémov, reálne mzdy by klesať nemali. Skutočnosť, že reakcia miezd na pokles výroby je pomalšia ako sa očakávalo, ukázali čerstvé údaje za december. Medziročný rast sa opäť zanedbateľne zvýšil.
Predpovedať, čo sa bude diať so mzdami v tomto roku, je ťažšie ako bývalo v
minulosti. Platí to o Slovensku aj o zahraničí. Na rozdiel od minulých rokov,
keď platy určovala ziskovosť, produktivita a trh práce, teraz vstupujú do hry
ďalšie faktory. Napríklad príkazy z materských firiem, potreba vytvárania zásob
pre zníženú ochotu bánk pri financovaní biznisu či jednoduchá opatrnosť.
Personálne náklady sú oblasť, kde firmy hľadajú rezervy na prvom mieste.
Prvá vec, ktorú začali firmy škrtať, sú benefity pre zamestnancov. Po rokoch
zvyšovania počtu zamestnancov, ktorí majú nárok na rozličné prilepšenia, začali
sa počty týchto zamestnancov znižovať. Najväčší bol pokles zamestnancov, ktorí
dostávali ako benefit príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Obľúbenou položkou znižovania výdavkov sú aj
výdavky na školenia a vzdelávanie, príspevky na kultúru či nápoje na
pracovisku.
To, že rast miezd za december a január bude pokračovať, zatiaľ naznačuje
medziročné porovnanie dát respondentov, ktorým sa sleduje vývoj v oblasti
miezd. Podľa týchto údajov sa priemerný
hrubý mesačný plat na Slovensku v tomto období zvýšil o šesť percent. V
porovnaní s Českou republikou je tento nárast nižší, tam podľa prieskumu mzdy
rástli o osem percent.