Sociálne služby po zmenách
5. 10. 2021
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreby zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t. j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.
V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.
Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
K
Sporitelia druhého dôchodkového piliera dostali varovné listy
3. 6. 2009
Pol miliónu sporiteľov druhého dôchodkového piliera rozposlala Sociálna poisťovňa varovné listy, v ktorých im oznamuje, že systém je pre nich nevýhodný.
Zásielka okrem listu obsahuje aj leták s názvom "Prečo a ako vystúpiť z
druhého dôchodkového piliera", žiadosť o vystúpenie zo systému a tiež
spätnú obálku s adresou ústredia Sociálnej poisťovne. Rozhodnutie vrátiť sa do prvého piliera sporiteľa teda
nič nestojí.
Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne
"listová akcia" napácha menšie škody, ako keby sa listy neposlali
vôbec.
Ministerstvo
práce snahu zo strany poisťovne
víta. Podporuje cieľ, ktorý sleduje
aktivitou Sociálna poisťovňa, a to je vyváženosť informácií o výhodách a
nevýhodách druhého piliera. Nevýhodný je druhý pilier predovšetkým pre ľudí
starších ako 35 rokov a tých, ktorí zarobia mesačne menej ako 600 €.
Asociácia DSS zatiaľ nevie, či pripraví podobnú kampaň
a rozošle svojich klientom informačné letáky.
Finančná kríza a lízing
2. 6. 2009
Podnikatelia, ktorí nevládzu z dôvodu fínančnej krízy splácať lízing za auto, by mali čo najskôr navštíviť svoju lízingovú spoločnosť.
Väčšina lízingových spoločnosť umožňuje splátky
znížiť, alebo na nejaký čas odložiť. Dôležitá je komunkácia klienta s
lízingovou spoločnosťou a hľadanie spoločného východiska. Klientom, ktorí
nesprávne alebo neskoro zhodnotia svoju situáciu hrozí vymáhanie pohľadávok
mimosúdnou cestou.
Odbory hrozia štrajkom
8. 4. 2009
Podľa odborárov niektoré firmy zneužívajú hospodársku krízu na oslabovanie postavenia zamestnancov. Využívajú ich strach zo straty práce a pracovníkov nútia, aby prijali nižšie mzdy.
Novinárom to dnes
povedal prezident odborového zväzu KOVO. Aj keď firmy zápasia s poklesom odbytu
svojich výrobkov, nemali by neúmerne zvyšovať zaťaženie svojich pracovníkov.
Vláda sa síce vo februári dohodla s odbormi,
že v čase krízy sa vzdajú protestných akcií. Táto dohoda sa však nevzťahuje na
protesty v jednotlivých podnikoch, ktoré by reagovali na sprísňovanie
pracovných podmienok. Odborári kritizujú najmä postup, keď podniky začali
uprednostňovať živnostníkov pred zamestnancami.
Dôvodom je, že za živnostníkov zamestnávatelia
nemusia platiť povinné odvody do
zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, čím sa znižujú verejné príjmy.
Kvôli kríze štvrtina firiem vo svete zmrazí mzdy
8. 4. 2009
Firmy po celom svete v dôsledku svetovej krízy plánujú zmraziť mzdy. V USA to bude dokonca 40 % všetkých spoločností.
Naopak,
zamestnanci v Juhoafrickej republike a v Indii sa môžu tešiť na zvýšenie
platov. Mzdy zamestnancov by
celosvetovo medziročne mali vzrásť o 4,7
%, pričom ešte vlani sa v
priemere zvýšili o 6,2 %. V tomto roku by mali mzdy najviac, takmer o štvrtinu,
stúpnuť vo Venezuele.