Sociálne poistenie po zmenách
19. 11. 2024
Hlavným účelom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je doplniť platný a účinný právny rámec pre zostavovanie dôchodkovej prognózy o ďalšie (dobrovoľné) dôchodkové schémy.
Zákon o sociálnom poistení už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú. Cieľom preto je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej budúcej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v jednom komplexnom dokumente a podporilo sa tým jeho finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku. Ambíciou je dosiahnuť čo najskôr aj inkorporovanie informácie o prognóze doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a prognóze dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu do dôchodkovej prognózy.
K
Prehľad povinností k dani z príjmov po ukončení mimoriadnej situácie
26. 8. 2020
Medzi oblasti upravené zákonom č. 67/2020 Z. z. patrí aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom väčšina úprav sa týka posunutia lehôt, a to v prípade podania daňového priznania, hlásenia, vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vyhlásenia na poukázanie podielu zaplatenej dane atď.
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že týmto zákonom sa napr. posúvajú lehoty na podanie daňového priznania, pričom spôsob, okruh daňovníkov a pod. je stále platný v zmysle úprav uvedených priamo v systémovom ZDP.
V prípade skončenia mimoriadnej situácie vznikajú viaceré povinnosti daňovníkom z pohľadu dane z príjmov, pokiaľ si ich už nevysporiadali aj do skončenia mimoriadnej situácie, a to povinnosť podania
1. daňového priznania v prípade, ak mu takáto povinnosť pre podanie vznikla v súlade s § 32 a 42 ZDP
2. hlásenia príjmov zo závislej činnosti a vykonania ročného zúčtovania a z tým aj súvisiaca možnosť podať vyhlásenie o poukázanie podielu zaplatenej dane
3. oznámenia o zrazení a odvedení dane pre nepeňažné plnenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
Ak sa mimoriadna situácia skončí k 30. 9. 2020 potom daňovník, ktorý má povinnosť podania daňového priznania v súlade s § 32 a 41 ZDP, ho musí podať do 31. 10. 2020 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.
Zákon č. 67/2020 Z. z. riešil aj situácie, kedy daňovníkovi uplynula lehota na podanie daňového priznania počas obdobia pandémie, pričom však ak využil možnosť predĺženia lehoty podľa § 49 ods. 3 ZDP na základe oznámenia podanom správcovi dane a po takomto predĺžení by mu lehota končila neskôr ako je lehota určená v § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. (do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie), má mať zachovanú takúto možnosť, čo znamená, že oznámi v lehote určenej v § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. predĺženie lehoty spôsobom určeným v § 49 ods. 3 ZDP.
Ak by ale mimoriadna situácia skončila k 30. 9. 2020, potom už daňovník, ktorému končila lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok a ktorý aj oznámil predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k 30. 6. 2020 alebo k 30. 9. 2020 jeho lehota na podanie je rovnaká a to k 31. 10. 2020. Možnosť predĺženia lehoty sa počíta od pôvodnej lehoty určenej v § 49 ods. 2 ZDP. Uvedené znamená, že prípad predĺženej lehoty, ktorá by bola dlhšia ako by bola lehota 31. 10. 2020 by mohol nastať len v prípade daňovníka – právnickej osoby, ktorej zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pričom predĺžená lehota na podanie daňového priznania mu končí po 31. 10. 2020.
Opravné a dodatočné daňové priznanie
24. 8. 2020
Ak fyzická osoba po vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov ročným zúčtovaním alebo v podanom daňovom priznaní zistí, že ročná povinnosť k dani z príjmov nebola vyčíslená správne, treba ju opraviť.
V prípade, že daňová povinnosť mala byť vyššia, bez uplatnenia sankcií zo strany daňového úradu je to možné, ak sa chyby odstránia do lehoty na podanie daňového priznania. Dodatočne možno opraviť aj chyby, ktoré majú za následok zníženie daňovej povinnosti alebo dodatočné uplatnenie nárokov.
Problematiku opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Oprava chyby po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov
24. 8. 2020
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľom a následne zistí, že si neuplatnil niektorú z výhod, ktoré mu dáva zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p, môže podať priznanie.
To znamená, že ak
- ho podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa za opravné daňové priznanie
- ho nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto priznanie považované za dodatočné daňové priznanie.
Vykonané ročné zúčtovanie sa v oboch prípadoch považuje za podané daňové priznanie. Tento postup vyplýva z § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov a vzťahuje sa len na prípady, ak daňovník nemal povinnosť podania daňového priznania vyplývajúcu z § 32 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3.
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie zamestnávateľom a následne zistí, že mal povinnosť podať daňové priznanie, pričom ak:
- toto priznanie podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa daňové priznanie za včas podané;
- toto priznanie nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto daňové priznanie považované za oneskorene podané s príslušnom sankciou.
Prílohou priznania je vo všetkých uvádzaných prípadoch ročné zúčtovanie vykonané zamestnávateľom s doplnenou II. časťou tlačiva ročného zúčtovania (doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu alebo daňového bonusu na zaplatené úroky). Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov vydať takto doplnený doklad do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnancom.
Priemerná čistá mzda na Slovensku
21. 8. 2020
Najlepšie priemerné platy sú vo vrcholovom manažmente. Najvyššia priemerná mzda je v Bratislavskom kraji. Analýza portálu Platy.sk ukazuje, že ide o jediný región na Slovensku, kde je priemerný čistý plat vyšší ako tisíc eur. Pracovníci v hlavnom meste na Slovensku zarobia v priemere 1614 eur v hrubom.
Mzdová kalkulačka na Platy.sk potvrdzuje, že pri uplatnení nezdaniteľnej časti ide o 1202 eur v čistom. Všetky ostatné regióny majú čistú priemernú mzdu pod tisíc eur. K tejto hranici sa najviac približujú pracovníci v Košickom kraji a Trnavskom kraji. Naopak, najnižší čistý priemerný príjem majú zamestnanci z prešovského regiónu. Ich mzda očistená od daní a odvodov predstavuje 770 eur.