Sociálne poistenie po zmenách
19. 11. 2024
Hlavným účelom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je doplniť platný a účinný právny rámec pre zostavovanie dôchodkovej prognózy o ďalšie (dobrovoľné) dôchodkové schémy.
Zákon o sociálnom poistení už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú. Cieľom preto je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej budúcej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v jednom komplexnom dokumente a podporilo sa tým jeho finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku. Ambíciou je dosiahnuť čo najskôr aj inkorporovanie informácie o prognóze doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a prognóze dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu do dôchodkovej prognózy.
K
Náležitosti účtovného dokladu po digitalizácii
3. 1. 2022
Zavedením digitalizácie od 1. 1. 2022 došlo k viacerým zmenám v zákone o účtovníctve, medzi ktoré patrí aj úprava náležitostí účtovného dokladu upraveného v ustanovení § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve.
Po novom nemusí účtovný doklad obsahovať podpis osoby zodpovednej za zaúčtovanie, ďalej sa vypustila povinnosť uvádzať predkontáciu. Od januára je podpis zodpovednej osoby nahradený elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak účtovná jednotka tieto systémy neaplikuje, môže použiť vlastnoručný alebo kvalifikovaný elektronický podpis.
Prevod dokladu z listinnej podoby do elektronickej sa môže vykonať aj skenovaním, pričom sa dĺžka uchovávania účtovných záznamov po novele zákona nezmenila. Účtovná jednotka si však môže interným predpisom zvoliť spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie. Elektronickú účtovnú dokumentáciu bude uchovávať uložením na dátovom nosiči, ktorým je napríklad optický disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk, cloud, a ďalšie. Povinnosťou účtovnej jednotka je v prípade kontroly zabezpečiť prístup k tomuto dátovému nosiču.
V
Vyšší slevy na děti
3. 1. 2022
Z daní si lidé letos odečtou vyšší slevy na děti. Roční částka daňového zvýhodnění činí u jednoho dítěte stále 15 204 korun, na druhé dítě se ale částka zvýšila o 2916 korun, činí tak 22 320 korun. A na každé další dítě se částka zvýšila o 3636 na 27 840 korun. "Daňový poplatník uplatňující daňové zvýhodnění na děti nemusí na dani z příjmu fyzických osob za rok 2021 nic zaplatit, a ještě obdrží roční daňový bonus, tedy peníze zpět.
Nárok na roční daňový bonus vzniká v případě, že daňové zvýhodnění na děti je vyšší než vypočtená daň z příjmů. Částka daňového bonusu je následně ve výši rozdílu právě mezi ročním daňovým zvýhodněním na děti a vypočtenou daní z příjmů," uvádí daňová expertka společnosti Mazars Gabriela Ivanco. Měsíčně se změna promítne až při výpočtu záloh na daň z příjmů ze závislé činnosti za leden 2022.
V
(Zdroj: zpravy.aktualne.cz)
Priemerná mzda v jednotlivých odvetviach stúpa
15. 12. 2021
Priemerná nominálna mesačná mzda sa v októbri medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v ubytovaní o 20,8 percenta, dosiahla 866 eur. Dvojciferný rast zaznamenali aj mzdy v predaji a oprave motorových vozidiel o 12,1 percenta, 1197 eur a vo veľkoobchode o 10,3 percenta, teda na úroveň 1241 eur. Informoval o tom Štatistický úrad.
Mzda medziročne rástla aj vo vybraných trhových službách o 8,9 na 1140 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,6 percenta na 596 eur, stavebníctve o 8 percent na 827 eur, maloobchode o 7,5 percenta na 898 eur, informačných a komunikačných činnostiach o 7,3 percenta na 2046 eur, doprave a skladovaní o 5,6 percenta na 1097 eur a priemysle o 5,2 percenta na 1224 eur.
Priemerná reálna mesačná mzda v októbri 2021 oproti októbru 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 14,9 percenta. Zvýšila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,7 percenta, vo veľkoobchode o 4,9 percenta, vybraných trhových službách o 3,6 percenta, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,3 percenta, stavebníctve o 2,8 percenta, maloobchode o 2,3 percenta, informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 percenta, doprave a skladovaní o 0,5 percenta a priemysle o 0,1 percenta.
V
Skončenie pracovného pomeru v prípade hromadného prepúšťania
3. 12. 2021
Pracovný pomer možno skončiť výpoveďou z dôvodov spočívajúcich na strane zamestnávateľa uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP, a to ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje alebo z dôvodu nadbytočnosti a organizačných zmien, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca.
Je potrebné uviesť, že aj skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP spadá pod hromadné prepúšťanie, nakoľko v opačnom prípade by sa uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru s jednotlivými zamestnancami dali ľahko obísť ustanovenia týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Skončenie pracovného pomeru z dôvodov spočívajúcich v osobe zamestnanca, ako napr. skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby, porušenie pracovnej disciplíny, zdravotné dôvody a podobne sa za hromadné prepúšťanie nepovažuje. Popri hromadnom prepúšťaní môže zamestnávateľ ďalej ukončiť pracovný pomer z iných dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Pri hromadnom prepúšťaní je podstatné, aby k prepúšťaniu zamestnancov dochádzalo z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca. Zamestnávateľ začína proces hromadného prepúšťania interným rozhodnutím o organizačnej zmene, resp. o zrušení zamestnávateľa alebo jeho časti. V druhom kroku zákon ukladá zamestnávateľovi s cieľom dosiahnuť dohodu povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho aspoň obmedziť. V rámci toho je nutné predovšetkým prerokovať možnosť umiestnenia zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných pracoviskách zamestnávateľa, a to aj po predchádzajúcej príprave (napr. rekvalifikácii). Je nevyhnutné tiež prerokovať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov.
K