Sociálne poistenie po zmenách
19. 11. 2024
Hlavným účelom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je doplniť platný a účinný právny rámec pre zostavovanie dôchodkovej prognózy o ďalšie (dobrovoľné) dôchodkové schémy.
Zákon o sociálnom poistení už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú. Cieľom preto je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej budúcej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v jednom komplexnom dokumente a podporilo sa tým jeho finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku. Ambíciou je dosiahnuť čo najskôr aj inkorporovanie informácie o prognóze doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a prognóze dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu do dôchodkovej prognózy.
K
Ušetriť sa dá aj na bankových službách
11. 3. 2009
Jednou z oblastí, na ktorej sa dá ušetriť, sú bankové produkty. Pri ich nesprávnom používaní nám často zbytočne unikajú financie.
Služby bánk využívajú mnohí ľudia každodenne. Dôležité je správne si
zvoliť vhodný účet alebo balík. Neplatiť za to, čo sa nevyužíva a naopak,
získať zľavu za to, čo sa využíva najviac.
A zadarmo je v bankách napríklad poradenstvo.
Ako ušetriť na bankových poplatkoch
- Vybrať si namiesto bežných účtov balíky
produktov
- Využívať elektronické bankovníctvo, ktoré
šetrí nielen čas, ale aj peniaze
- Využívať platobné karty, ktoré sú
výhodnejšíe ako hotovosť
- Pri výbere hotovosti nevyhľadávať pobočku
banky ale bankomat
- Viac využívať termínované vklady, ktoré
ponúkajú vyššie hodnotenie ako bežné účty
- Študenti a seniori môžu využívať zvýhodnené
účty.
Ďalšie rozumné kroky v čase krízy
- Nefinancovať bežnú spotrebu úvermi, radšej
ju obmedziť
- Vytvoriť si finančnú rezervu minimálne vo
výške troch mesačných splátok
- Nenahrádzať starý úver novým, pokiaľ sa nedá
získať za výhodnejších podmienok
- Poistiť si kreditnú kartu, spotrebný i
hypotekárny úver.
V prípade pôžičky je možné dohodnúť sa s
bankou o
- odklade splátok
- predĺžení splatnosti pôžičky
- individuálnom splátkovom kalendári
- konsolidácii dlhov, čiže nahradení viacerých
úverov jedným úverov.
Pre vysokoškolákov sú k dispozícii aj rôzne formy
úverov s možnosťou odložiť splátky, až keď ukončia štúdium.
Štát zamestnancom aj podnikateľom vráti už zaplatenú časť dane pri budúcoročnom zúčtovaní
10. 3. 2009
Vďaka uplatneniu zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane na celý tento rok zamestnanci ušetria na daniach za január a február zhruba 18,7 €.
Novú
ročnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane, teda spätne aj za január a
február 2009, potvrdil pre agentúru SITA hovorca Daňového riaditeľstva SR. Túto
sumu však zamestnanci ušetria až pri budúcoročnom zúčtovaní príjmov za rok
2009.
Zamestnávatelia
zo mzdy za prvé dva mesiace tohto roka zamestnancom odviedli preddavky na daň z
príjmov pri pôvodne platnej výške nezdaniteľnej časti základu dane.
Novú
výšku nezdaniteľnej časti si zamestnanci aj podnikatelia budú môcť uplatniť na celý tento rok.
Výhody a nevýhody personálneho lízingu
9. 3. 2009
Okrem znižovania počtu zamestnancov sa firmy čoraz častejšie snažia znižovať náklady pomocou outsourcingu ľudských zdrojov. Svoju flexibilnosť zamestnávatelia udržujú pomocou personálneho lízingu. Týmto spôsobom sa spoločnosti vyhnú prípadným problémom pri prepúšťaní.
Výhody pre zamestnávateľa
Zamestnávateľ sa zbaví administratívnych
procesov súvisiacich so mzdovou a personálnou agendou, ktorú preberie pracovná
agentúra.
Absentuje
riziko prebytočnej pracovnej sily v prípade, že sa náhle zníži
produkcia.
Firma môže jednoducho a rýchlo uvoľniť
pracovníka podľa meniacich sa potrieb, pretože ten má uzatvorenú zmluvu s
agentúrou.
Zmluvy i s takzvanými zmluvnými pracovníkmi sa
uzatvárajú na čas určitý a sú dôležitým prvkom pri zachovaní možnosti pružne
reagovať na odbytové trhy.
Prednosťou personálnehou lízingu je flexibilné
dodanie pracovnej sily, či už robotníckej alebo administratívnej na obdobie
trvania projektu.
Väčšinou pre juniorov
V uplynulých rokoch dominoval dopyt po flexibilnej pracovnej sile hlavne vo
výrobných podnikoch, v súčasnosti sa trend presunul aj do iných sfér. O
personálny lízing je teraz záujem najmä v call centrách, servisných strediskách
a v sektore zdieľaných služieb. To znamená v oblastiach, kde funguje väčšia
fluktuácia zamestnancov a je potreba neustáleho dopĺňania nových pracovníkov.
Týmto spôsobom však firmy neobsadzujú všetky pozície, prevládajú nižšie posty.
Prostredníctvom personálneho lízingu firmy
nezvyknú zamestnávať riadiacich pracovníkov a zamestnancov, ktorí majú prístup
k dôverným údajom.
K typickým znakom Slovenska patrí, že firmy sú zvyknuté najímať si agentúrnych
pracovníkov hlavne do výroby. V západnej Európe je okrem týchto pozícií často zvykom kontraktovať aj veľmi
kvalifikovaných špecialistov, ako sú programátori, výskumní pracovníci a
inžinieri.
Nevýhody pre zamestnanca
Aj keď je pre naše podniky tento spôsob zaobstarávania ľudí nepochybne liekom
na mnohé problémy, menej výhodná je táto alternatíva z hľadiska samotného
pracovníka. Hoci často jediná. Podľa zákona musia mať všetci agentúrni
zamestnanci porovnateľné podmienky ako
kmeňoví zamestnanci firmy a nesmú byť diskriminovaní. Bohužiaľ, býva to často
porušované, pretože legislatíva je v tomto nedostatočná.
MF zvažuje emisiu štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo
9. 3. 2009
Tento mesiac by malo Ministerstvo financií SR rozhodnúť o tom, či pristúpi k emisii štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo.
Objem, termín ani technologický postup zatiaľ nebol konkretizovaný, pretože tieto údaje sú súčasťou taktiky emitovania. V prípade, že sa štát rozhodne takéto dlhopisy emitovať, parametre budú závisieť aj od aktuálnej situácie na finančných trhoch.
Emisia štátnych dlhopisov má podľa analytikov svoje
výhody aj nevýhody ako pre investora, tak aj pre štát. Klientom s dlhším investičným horizontom
emisia ponúka príležitosť pre potenciálne vyššie zhodnotenie úspor. Netreba
však zabúdať, že na rozdiel od termínovaného vkladu v banke ide o investíciu do
cenného papiera so sprievodným rizikom, ktorým je zmena trhovej ceny cenného papiera v období pred jeho
splatnosťou. V praxi by to znamenalo, že ak by chcel držiteľ dlhopisu tento cenný papier predať pred termínom
splatnosti a úroky by medzičasom stúpli, zisk by mal oproti dohodnutému výnosu
nižší alebo by sa dokonca mohol dostať do straty. V prípade, že by držal
dlhopis až do splatnosti, dosiahol by výnos dohodnutý na začiatku, to by však
znamenalo držať dlhopisy niekoľko rokov.
Štátny dlhopis nie je nástroj na
krátkodobé uloženie peňazí.
Pre štát by emisia dlhopisov pre obyvateľstvo
predstavovala relatívne jednoduché a pravdepodobne aj lacnejšie získanie
finančných prostriedkov, ktoré by zároveň v čase veľmi nízkych výnosov a pri
nízkom riziku mohli byť dostatočne atraktívne aj pre ľudí. Štát by mohol získať
potrebné finančné prostriedky z domácich zdrojov a nemusel by zvyšovať svoj dlh
voči zahraničiu. Praktickosť takéhoto kroku však bude závisieť aj od faktu, v
akej nominálnej hodnote by štát dlhopisy emitoval, či by boli prístupné širšej vrstve obyvateľstva, alebo vzhľadom
na vysoký nominál iba užšej skupine Slovákov.
Dôležité pre ľudí by boli
stanovené výnosy, ako aj aj splatnosť
dlhopisov.
Na druhej strane by štát išiel emisiou dlhopisov proti
svojim súčasným záujmom. Analytici tvrdia, že takýmto krokom by pôsobil proti
podpore spotreby domácností, ktorá ako sa ukázalo aj v nedávnych štatistikách
hrubého domáceho produktu, výrazným spôsobom podporuje a ťahá ekonomický rast
Slovenska.
Myšlienka vydania dlhopisovej emisie pre obyvateľstvo
nie je nová. Takmer pravidelne sa objavuje aj v aktualizovaných stratégiách
riadenia dlhu. Táto možnosť sa uvádza aj v stratégii riadenia dlhu na roky 2007
až 2010. Ministerstvo financií sa v tomto materiáli odvolávalo na skutočnosť,
že v krajinách Európskej únie je takýto doplnkový spôsob financovania potrieb
štátu bežný. Hlavným prínosom emisie pre obyvateľstvo môže byť menšia závislosť od finančného a
kapitálového trhu a taktiež nižšie náklady financovania. V roku 2007 rezort
financií predpokladal, že s narastajúcou životnou úrovňou na Slovensku sa môže
podariť takýmto spôsobom získať niekoľko miliárd korún ročne.