Sociálne poistenie po novele
3. 5. 2021
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z. vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatuje, že § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s požiadavkou rovnosti (čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky) pri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu znižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že poistenec do fondu starobného poistenia neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme povinných príspevkov na starobné sporenie (II. pilier). Rovnaký princíp sa aktuálne uplatňuje aj pri znížení sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa.
Novelou zákona sa v súlade s nálezom ústavného súdu zrušilo krátenie sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku z dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia a v tejto súvislosti aj zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi - poberateľmi starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (I. pilier) pri posudzovaní celkového dôchodkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.
K
Predaj na diaľku
2. 1. 2019
Dochádza k úprave miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (vybrané digitálne služby) pre nezdaniteľné osoby.
Do novely zákona o DPH boli platné pravidlá transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.
V ustanovení § 16 ods. 14 sa stanovuje miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Miesto dodania služieb bude členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 16 zákona takýto poskytovateľ má právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.
Poukazy z pohľadu zákona o DPH v roku 2019
1. 1. 2019
Zmenami a doplnením zákona o DPH od 1. 1. 2019 dochádza k zavedeniu harmonizovaných pravidiel.
Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia. Poukaz môže mať papierovú alebo elektronickú formu a jeho primárna úloha je propagovanie určitého tovaru alebo služby. Existujú rôzne typy poukazov, niektoré sa vystavujú za protihodnotu, ale tak isto sa môžu vystaviť aj bezplatne a oprávňujú držiteľa na uplatnenie si zľavy z ceny tovaru alebo služby. Úpravy v zákone o DPH sa vzťahujú na poukazy vydané po 31. decembri 2018.
Platiteľ dane z pridanej hodnoty
29. 12. 2018
Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, ktorým je Obchodného zákonníka, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti.
Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa daňového poriadku platného a účinného od 1. januára 2019 platí, že v zoznamoch daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo, druh registrácie, dátum registrácie a dátum, ku ktorému došlo k zmene druhu registrácie pre daň z pridanej hodnoty.
Definícia obratu
27. 12. 2018
Nová definícia obratu na účely DPH je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.
V doterajšej definícii obratu boli použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobovalo nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Uvedené pojmy sa nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania.
Do obratu sa nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Do obratu po 1. januári 2019 sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.