Sociálna poisťovňa zvýšila 1,75 milióna dôchodkov, oddlžila 65 percent kandidátov cez generálny pardon
26. 7. 2023
V augustovom výplatnom termíne vyplatí po prvý raz Sociálna poisťovňa aj všetky dôchodkové dávky spolu s doplatkom valorizácie za jún 2023.
Sociálna poisťovňa premieta počas letných mesiacov do svojej rozhodovacej činnosti viaceré legislatívne zmeny.
Tento mesiac prepočítala a zvýšila 1,75 milióna dôchodkových dávok, zvyšuje minimálne dôchodky a prepočítava exekučné zrážky. Pokračuje aj oddlžovanie dlžníkov, ktorí spĺňajú podmienky generálneho pardonu.
V rámci neho oddlžila Sociálna poisťovňa približne 65 percent predpokladaných kandidátov...
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika/)
Výpisy z druhého piliera majú byť zrozumiteľnejšie
15. 2. 2019
Štát chce ľudí informovať o tom, aký budú mať dôchodok. Štát plánuje razantne zmeniť spôsob, akým občanov informuje o stave ich budúcich dôchodkov vo všetkých troch pilieroch. K prvej zmene pristúpil ešte vlani - od januára tohto roka dostávajú ľudia nový typ výpisov o sporení v treťom dôchodkovom pilieri. Prvý a druhý pilier majú čoskoro nasledovať.
"Ľudia v súčasnosti nemajú relevantné informácie o svojom budúcom zabezpečení, ak sa o ne aktívne nezaujímajú," argumentuje v dôvodovej správe k návrhu ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera (Smer). Ministerstvo sa obáva, že ľudia si pre chaos v informáciách o vlastných dôchodkoch sporia neefektívne a prichádzajú o peniaze. Ak návrh prejde, výpisy z druhého piliera, ktoré sporitelia dostávajú každý rok do schránok, budú nielen zrozumiteľnejšie, ale ľudia v nich nájdu aj informácie o výške predpokladaného mesačného dôchodku."Keď chceme, aby druhému pilieru ľudia rozumeli, je takáto zmena nevyhnutná a extrémne dôležitá," komentuje návrh Maroš Ovčarik, riaditeľ Finančného kompasu. Štát začne o druhom pilieri informovať po novom od januára 2021.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Vláda očakáva vyššie príjmy z daní a odvodov. Je za tým silný rast miezd.
15. 2. 2019
Vládni analytici navýšili odhad o desiatky miliónov eur ročne. Slovenská ekonomika by napriek pomalšiemu rastu, ako sa pôvodne očakávalo, mala v nasledujúcich rokoch generovať viac peňazí do verejných rozpočtov. Analytici ministerstva financií v najnovšej daňovej prognóze počítajú s tým, že v tomto roku budú daňové a odvodové príjmy oproti decembrovej predikcii vyššie o 88 miliónov eur, v budúcom roku o 102 miliónov eur a v roku 2021 o 48 miliónov eur.
Na druhej strane však znížili odhad daňových a odvodových príjmov za minulý rok o 66 miliónov eur. Je za tým silný rast miezd. Za očakávanými vyššími rozpočtovými príjmami v nasledujúcom období možno pritom podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) hľadať najmä vývoj na trhu práce. „Na celom horizonte prognózy má na príjmy pozitívny vplyv najmä silnejší rast miezd. Nová legislatíva naopak výnos znižuje,“ konštatuje sa v aktuálnej daňovej prognóze, ktorú inštitút zverejnil v utorok. Pri novej legislatíve, ktorá daňové a odvodové príjmy znižuje, analytici rezortu financií uvádzajú úpravy pri daňovom oslobodení 13. platu. DPH, dane a odvody z práce. Vyššie mzdy sa pritom premietajú jednak do vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty vplyvom rastúcej spotreby, ale taktiež do vyšších výnosov na daniach a odvodoch z práce. Na druhej strane však IFP oproti decembru znižuje celkový odhad výnosu spotrebných daní a taktiež výnosu korporátnej dane. „Na základe pomalšieho rastu ekonomiky od roku 2019 sa znižuje v budúcich rokoch akruálny výnos na dani z príjmov právnických osôb. Negatívny vplyv na korporátnu daň má aj vyšší výnos na osobitnom odvode obchodných reťazcov,“ uvádza sa v prognóze.
(Zdroj: Aktuality.sme.sk)
Firmám najviac dražejú najlacnejší zamestnanci
13. 2. 2019
Nie sú ľudia. Práve to bolo najväčším problémom slovenských zamestnávateľov v minulom roku a zároveň najsilnejším ťahúňom miezd. A situácia nebude iná ani tento rok. Ľudia totiž firmám zdraželi najmä v tradične slabších zárobkových kategóriách. Podľa najnovších údajov v stravovacích službách vzrástli mzdy za december o viac ako 12 percent medziročne. Tento sektor si však drží aj ďalšie prvenstvo. Konkrétne to, že je aj napriek silnému rastu stále najslabšie plateným.
Najnovšie čísla Štatistického úradu totiž ukazujú, že na konci roka zamestnanci v reštauráciách či baroch zarobili priemerne 512 eur, čo je takmer o 250 eur menej ako druhé najhoršie platené odvetvie – stavebníctvo. Dá sa však predpokladať, že rýchly rast bude pokračovať aj v nastávajúcom roku, situácia na trhu práce sa totiž nezlepšila.
Únia musí harmonizovať dane, inak nevie čeliť gigantom
8. 2. 2019
Európska únia (EÚ) musí aspoň sčasti harmonizovať daňovú politiku ako odpoveď na brexit i ako nevyhnutnosť čeliť globálnym firmám, ako sú Google, Apple alebo Facebook. V rozhovore pre TASR to povedala rektorka Mendelovej univerzity v Brne a odborníčka na daňovú politiku Danuše Nerudová.
"V septembri 2018 hovorila britská premiérka Theresa Mayová, že sa zasadí o to, aby mala Veľká Británia po brexite najnižšiu korporátnu daň spomedzi krajín G20, čo bude mať určite dosah aj na EÚ. Určite bude musieť v daňovej oblasti niečo vymyslieť, aby stále ostala atraktívna pre firmy, pretože rozdiel v daňových sadzbách bude veľmi markantný. Nemám na mysli ani tak sadzby dane ako skôr zjednotenie výpočtu základu dane pri korporáciách," upozornila Nerudová. Veľkou témou v rámci EÚ je aj zdanenie nadnárodných digitálnych gigantov. Podľa Nerudovej nadnárodné spoločnosti narástli do takej miery, že ich obrat je často vyšší ako rozpočet viacerých štátov. To im dáva takú ekonomickú silu pri vyjednávaní s jednotlivými štátmi, že dokážu podmieňovať svoje investície daňovými výhodami.