Sociálna poisťovňa mimoriadne zvýši o vyše 10 % viaceré renty a dávky
13. 6. 2023
Viacerí poberatelia rent a dávok si prilepšia.
Sociálna poisťovňa od 1. júla 2023 mimoriadne o 10,1 % zvýši úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom.
Aktuality.sk o tom informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„Zvyšovanie vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne 5 %, úrazové dávky sa zvyšujú od 1. júla 2023,“ doplnil.
Pobočky netreba o nič žiadať
Poberatelia úrazových rent a pozostalostných úrazových rent nemusia o nič žiadať. Štát prvýkrát vyplatí úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo zvýšenej sume v júli 2023.
„Ich sumy prepočíta automaticky a rozhodne zo zákona, to znamená, že poberatelia týchto dávok nemusia o zvýšenie žiadať. Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom júla,“ vysvetľoval hovorca. Sociálna poisťovňa za január až apríl 2023 vyplatila viac ako 26 tisíc úrazových rent a 560 pozostalostných úrazových rent. Ďalších približne 250 vyplatených dávok sa týkalo jednorazového odškodnenia a nákladov spojených liečením alebo pohrebom.
Ako sa zvýšia maximálne sumy niektorých úrazových dávok
Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky bude od júla predstavovať 72 835,40 eura. Rovnako sa na 72 835,40 eura zvyšuje aj maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí. Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením od bude od júla 36 418,30 eura. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom bude od júla vo výške 3 643,00 eura. Na hodnotu 3 643,00 eura vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa zvyšuje
19. 10. 2016
Dňa 12. 10. 2016 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Východiskovým zámerom tohto zákona je zavedenie postupného zvyšovania sadzby dane z cigariet. Hlavnými cieľmi, ktoré viedli k vypracovaniu tohto zákona sú zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia, zdaňovanie nových tabakových výrobkov.
Novou úpravou sa mení sadzba dane na cigary, cigarky a tabak, upravuje sa špecifická časť kombinovanej sadzby dane na cigarety a minimálna sadzba dane na cigarety s účinnosťou od 1. februára 2019. Okrem toho sa zosúladili ustanovenia so zákonom o BOZP. Tiež sa upravilo zdaňovanie neharmonizovaných tabakových výrobkov, ktorými sú bezdymové tabakové výrobky, ktoré sa nespotrebúvajú počas procesu horenia okrem žuvacieho tabaku a šnupavého tabaku. Tiež upravujú povinnosti osôb, ktoré budú chcieť takéto tabakové výrobky uvádzať na daňovom území. Zároveň sa upravilo vedenie evidencií vedených colným úradom a finančným riaditeľstvom, definujú sa delikty a priestupky a určuje sa výška sankcií.
Právnou úpravou sa umožňuje do konca roka 2017 predávať cigary a cigarky uvedené do daňového voľného obehu a označené kontrolnou známkou, na ktorej je znak pre platnosť sadzby spotrebnej dane, ktorým je veľké písmeno „A“.
Súčasne sa mení minimálna sadzba dane na cigarety, špecifická časť kombinovanej sadzby dane na cigarety a sadzba dane na tabak platná v období od 1. februára 2017 do 31. januára 2019, stanovuje sa znak pre sadzbu dane platnú v tomto období a upravujú sa lehoty na predaj cigariet a tabaku zdanených sadzbou dane platnou do 31. januára 2017.
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní
19. 10. 2016
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Spoločnosti uskutočňujúce svoje činnosti vo viacerých štátoch vnímajú daňovú optimalizáciu ako legitímny nástroj na znižovanie daňovej povinnosti. Daňové legislatívy rôznych štátov umožňujú týmto spoločnostiam, aby umelo presúvali zisky do štátov s nízkym daňovým zaťažením, prípadne aby umelo prispôsobili transakciu a zneužili pravidlá v oblasti zdaňovania spoločností. Takáto daňová optimalizácia spoločností je často podporovaná vydávaním daňových stanovísk daňovými správami jednotlivých štátov, v ktorých sa správca dane vyjadruje k súladu cezhraničnej transakcie s vnútroštátnymi zákonmi. Neexistencia dostatočnej transparentnosti v tejto oblasti vytvára priestor na zneužívanie pravidiel v oblasti zdaňovania, čo vedie k znižovaniu daňovej povinnosti, ale aj narúšaniu pravidiel pre fungovanie vnútorného trhu. Tým sa znižuje kredibilita daňových správ nielen z pohľadu spoločností, ale aj z pohľadu občanov celej EÚ.
Cieľom zmeny tohto zákona je zvyšovanie daňovej transparentnosti a účinný boj s nežiaducimi daňovými praktikami. Upravuje sa rozsah a podmienky automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Vychádzajúc z definícií obsiahnutých v smernici, predmetom automatickej výmeny informácií v Slovenskej republike budú cezhraničné záväzné stanoviská vydané podľa § 53a až 53c daňového poriadku, rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne vydané podľa § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov a rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia vydané podľa § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Nadväzne zákon upravuje lehoty a spôsob automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách bude prebiehať medzi členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorá bude mať prístup k obmedzenému rozsahu informácií. Smernica požaduje od Európskej komisie zriadiť zabezpečený centrálny register cezhraničných záväzných stanovísk členských štátov na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, prostredníctvom ktorého by mala automatická výmena prebiehať od 1.1.2018. V zákone sa tiež ukladá povinnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky zasielať ročné vyhodnotenie efektívnosti automatickej výmeny a štatistické údaje do obdobia zriadenia bezpečného centrálneho registra.
Výsledok hospodárenia
5. 10. 2016
Medzi práce po zostavení účtovnej závierky patrí aj rozhodnúť o výsledku hospodárenia, ktorý účtovná jednotka dosiahla za účtovné obdobie, za ktoré zostavila účtovnú závierku, teda v roku 2016 musí rozhodnúť o výsledku hospodárenia za rok 2015.
Pri rozdeľovaní zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a družstve, sa na prvé miesto kladie povinnosť prídelu do rezervného fondu a do nedeliteľného fondu v družstve. Až po splnení povinného prídelu do rezervného fondu môže zvyšnú časť zisku rozdeliť účtovná jednotka podľa vlastného rozhodnutia. Napr. valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk rozdelí medzi spoločníkov, určí výšku a termín výplaty, alebo zvýši základné imanie, prípadne vytvorí fondy zo zisku.Ak účtovná jednotka, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a družstvo, za účtovné obdobie roka 2015 dosiahla zisk, musí v roku 2016 najskôr zaúčtovať povinný prídel do rezervného fondu v prípade, že tento ešte nemá vytvorený v zákonom stanovenej výške podľa Obchodného zákonníka. Ostatné vysporiadanie výsledku hospodárenia je v kompetencii účtovej jednotky. Ak účtovná jednotka o ďalšom vysporiadaní účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (rozdelenie zisku alebo o vysporiadanie straty) nerozhodne do konca účtovného obdobia roka 2016, musí zostatok z účtu 431 preúčtovať na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (v prípade zisku) alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov (v prípade straty) tak, aby účet 431 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazoval zostatok v súlade s ustanovením § 59 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve.
Protokol o výsledku inšpekcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. (nový zákon) od 18. 6. 2016 sa spresnili sa okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný.
Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom tejto úpravy bolo spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.