Sociálna poisťovňa finišuje s výplatou vianočného príspevku pre dôchodcov
20. 12. 2019
Príspevok automaticky dostali všetci tí, ktorí naň majú nárok. V týchto dňoch Sociálna poisťovňa končí s hromadnou výplatou vianočného príspevku. Dostalo ho približne 1 262 000 dôchodcov. Výplaty sa uskutočnili bez žiadosti a príspevok automaticky dostali všetci tí, ktorí naň majú nárok. Podľa informácií poisťovne dôchodcovia ho dostali s dôchodkom v ich decembrovom výplatnom termíne.
Niektorí dôchodcovia, o ktorých dôchodku sa ešte rozhoduje, môžu dostať vianočný príspevok aj v nasledujúcich týždňoch pri tzv. spätnom priznaní, ak im nárok na dôchodok vznikol aj za december 2019. V roku 2018 vyplatila Sociálna poisťovňa vianočný príspevok 1.179.494 poberateľom dôchodku. Tento rok sa rozšíril nárok na príspevok pre väčšiu skupinu poberateľov a zároveň bol aj vyšší. Dostali ho poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, pozostalostných dôchodkov (vdovského, vdoveckého, sirotského), či sociálneho dôchodku, ktorých dôchodok dosiahol výšku najviac 658,50 eura mesačne a majú bydlisko na území Slovenskej republiky. Maximálna výška vianočného príspevku zároveň dosiahla dvojnásobok vlaňajšieho - až 200 eur. Získali ho tí, ktorí poberajú dôchodok nižší ako 210,20 eura mesačne.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
25. 11. 2016
Časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
Táto pracovná pohotovosť sa nezapočítava do pracovného času zamestnanca a zamestnancovi za ňu patrí náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu). Náhrada nepatrí za čas, v ktorom došlo počas pracovnej pohotovosti k výkonu práce. Tento výkon je prácou nadčas.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
Zmeny vo výpočte náhrady príjmu pri dočasnej PN v roku 2017
25. 11. 2016
Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje.
Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi. Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená.
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. denný vymeriavací základ nesmie byť v roku 2017 vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. To znamená, že konkrétna výška vypočítaného denného vymeriavacieho základu sa v roku 2017 porovná s týmto zvýšeným maximálnym limitom. Pri výpočte náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v roku 2017 budú používať nasledovné maximálne denné vymeriavacie základy:
- 56,2623 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2016 a použije sa na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. 1. 2017.
- 58,0603 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2017.
Priemerná mzda v septembri vzrástla
11. 11. 2016
Najvýraznejší rast v septembri zaznamenala priemerná nominálna mesačná mzda v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev.
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v septembri medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 % na 404 eur. V ubytovaní to bol rast o 5,6 % na 678 eur, vo veľkoobchode o 4,7 % na 870 eur, v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,4 % na 899 eur, vo vybraných trhových službách o 4,4 % na 864 eur a v maloobchode o 4,3 % na 629 eur. Rast priemernej mzdy v doprave a skladovaní dosiahol 4 % a stúpla na 854 eur, v priemysle rástla o 2,5 % na 972 eur a v stavebníctve o 1,2 % na 652 eur. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 % na 1 668 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
zdroj: ekonomika.sme.sk
Zmeny v dani z pridanej hodnoty
19. 10. 2016
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty z októbra 2016 je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov
Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty zaviedli samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom budú priznávať daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne budú uplatňovať právo na odpočítanie dane, čo bude mať výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.
V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa odložilo zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov až na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.
Novelou sa doplnil do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa prizná platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.
Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1. 1. 2016, doplnilo ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Zároveň sa novelou zákona odstraňuje možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty nadobúda od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť platí od 31. decembra 2016.