Murphy radí
Človek a múdrosť
Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.
Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.
História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
(Murphyho zákony v bájkach)
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)