Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
(Myšlienky bez cla)
Život s Murphyho zákonmi
Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
Ak nejde o život, nejde o nič,
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek a spoločnosť
Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Katastrofy prichádzajú náhle, bez predchádzajúcej výstrahy.
Neexistuje nič také ako lacný politik.
Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)