Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.

Ak necháme veciam voľný priebeh, pôjde to s nimi od desiatich k piatim. Ak sa ich pokúsime ovplyvniť, pôjde to s nimi od deviatich k štyrom.

Riešenie ľubovoľného problému možno efektívne zablokovať tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho diskutovať.

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“