Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Ak ste sa už dostali do rečí, tak najlepšie je nerobiť nič a chystať sa na najhoršie.