V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.

Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.

Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

Vec sa nakoniec nepodarí kvôli tomu, čo bolo vo vašich informáciách označené ako nemožný jav.

Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!

S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.