Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Osoba na najvplyvnejšom mieste organizácie skôr či neskôr celý svoj čas spotrebuje na schôdzovanie a podpisovanie pošty.
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek očami klasikov
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
(Myšlienky bez cla)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)