Slováci môžu žiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru
8. 1. 2024
Príspevok je stanovený na 75 % zo zvýšenia mesačnej splátky, a to maximálne v sume 150 eur. Občania môžu od utorka požiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Štát im každý mesiac na účet pošle 75 % zo zvýšenia ich splátky. Informovala o tom v utorok Marianna Šebová z tlačového a komunikačného oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v súvislosti so zákonom, ktorý vstúpil do platnosti v tomto roku. „Systém je zatiaľ nastavený do roku 2027 s možnosťou pravidelného prehodnocovania pri zákone o štátnom rozpočte.
Predošlý rok sme pokryli daňovým bonusom," uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD). Ako dodala hovorkyňa, jeho samotnú výšku vypočíta konkrétna banka, v ktorej má občan uzatvorenú zmluvu o úvere na bývanie. Podmienkou je uzatvorenie tejto zmluvy pred 1. januárom 2024. Pokiaľ sa úroková sadzba zvýšila v predchádzajúcom roku, žiadosť o príspevok je možné podať od januára tohto roku. Ak sa úroková sadzba úveru na bývanie bude zvyšovať v priebehu tohto roka, žiadosť je možné podať až od kalendárneho mesiaca, keď k zvýšeniu úrokovej sadzby došlo.
ÚPSVaR upozornilo, že v prípade viacerých oprávnených osôb vzniká nárok na príspevok jednej z nich. Žiadosť je možné podávať si na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny osobne, poštou alebo elektronickým kvalifikovaným podpisom cez portál slovensko.sk. K žiadosti musí byť priložená kópia zmluvy o úvere.
Údaje o výške príspevku, splácaní úveru poskytnú úradom banky do desiateho dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Tak ako aj pri iných štátnych sociálnych dávkach budú úrady príspevok vyplácať mesiac pozadu. „Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny očakávajú zo začiatku nápor žiadostí, preto sa môže stať, že príspevok mu príde na jeho účet o niečo neskôr, ale bude mu doplatený aj spätne od mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o príspevok," dodala hovorkyňa ÚPSVaR. Podmienkou poskytovania príspevku je aj pravidelné splácanie úveru na bývanie, pričom splátka musí byť uhradená do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala byť pôvodne zaplatená. Úrady preto budú na základe údajov z bánk kontrolovať mesačne aj plnenie tejto povinnosti.
„Na úradoch sme vyčlenili telefónne linky, kde klientom zamestnanci ochotne vysvetlia všetky podrobnosti, ktoré ich budú zaujímať. Rovnako sme zriadili aj špeciálnu e-mailovú adresu, a to uverovapomoc@upsvr.gov.sk, na ktorú môžu smerovať svoje otázky," uzavrel generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu ÚPSVaR Peter Ormandy.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dôchodok už nie je len starosťou štátu
4. 6. 2009
Kto si bude chcieť na penzii udržať svoj štandard, musí na to myslieť už vopred. Okrem toho, čo je určené zákonom, teda povinné odvody, ľudia by mali sporiť či investovať.
Tak, aby v čase, keď už
nebudú schopní pracovať z objektívnych dôvodov, mali príjem v podobe renty,
alebo majetok, ktorý prípadne budú môcť predať, čo by zlepšilo ich finančnú
situáciu.
Základným predpokladom vyššieho dôchodku je
zvýšená ekonomická aktivita občana, ktorá zaručuje vyšší zárobok.
Práve k nemu vedie cesta cez vzdelanie. Ľudia
by sa mali maximálne snažiť uvažovať v dlhodobom horizonte. Investícia do
vzdelania sa vždy vráti. A pri vyššom príjme sa ľahšie hľadajú aj cesty na
prilepšenie si na penziu.
Podľa odborníkov sú dobrými investíciami aj
vlastné bývanie, podpora vzdelania detí, či rôzne pripoistenia.
Priemerná reálna mzda počas roka stúpne
4. 6. 2009
Analytici očakávajú, že počas tohto roka priemerná reálna mzda stúpne. Predpokladajú, že nominálna mzda v priemere za celý rok dosiahne úroveň približne 755 €. Reálne, teda po zohľadnení inflácie, by mzdy v porovnaní s minulým rokom mali vzrásť približne o 2 %.
Rast
bude čiastočne brzdiť pokles zahraničného aj domáceho dopytu. Výnimkou môžu byť
odvetvia, ktoré dokážu zužitkovať stabilitu člena eurozóny a oproti susedným
trhom aj priaznivejšie nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej
banky. K poklesu nemusí dôjsť ani v
odvetviach, v ktorých sa nadnárodné koncerny so závodmi vo viacerých krajinách
regiónu rozhodnú pre výhody "eurového" Slovenska pri geografickom
optimalizovaní výrobných kapacít.
Doba poistenia v nezamestnanosti
3. 6. 2009
Zákon o sociálnom poistení definuje, čo sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
Osoby pracujúce na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) na rozdiel od
zamestnancov v pracovnom pomere, nie sú povinne poistené (zamestnávateľ za
nich poistné neplatí).
Nárok na dávku v nezamestnanosti im môže vzniknúť len
vtedy, ak sa dobrovoľne poistia a samy si budú platiť poistné. Na vznik nároku
na dávku pri dobrovoľnom poistení stačí doba poistenia najmenej dva roky, čiže
730 dní v posledných štyroch rokoch. Spätne sa poistné na poistenie v
nezamestnanosti doplatiť nedá. Doba poistenia sa počíta až odo dňa doručenia
prihlášky dobrovoľne poistenej osoby do sociálnej poisťovne.
Osoby, ktoré nie sú povinne poistené, by teda mali
zvážiť dopredu, či si budú platiť poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne.
Podpora štátu pre sociálne odkázaných
3. 6. 2009
Od sepembra sa upravujú niektoré dávky nízkopríjmových domácností. Ide o dávku v hmotnej núdzi. Životné minimum sa zvyšuje od júla.
Dávka v hmotnej núdzi od septembra
nová
dnes
jednotlivec
60,50 €
58,43 €
jednotlivec s dieťaťom
(najviac so štyrmi deťmi)
115,10 €
109,54 €
dvojica bez detí
105,20 €
101,58 €
dvojica s dieťaťom
(najviac so štyrmi)
157,60 €
150,04 €
jednotlivec s viac ako štyrmi
deťmi
168,20 €
59,34 €
dvojica s viac ako štyrmi deťmi
212,30 €
201,16 €
príplatok tehotnej žene a rodičovi
dieťaťa do jedného roku
13,50 €
12,95 €
príplatok pre školopovinné dieťa
17,20 €
16,60 €
Ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi neustále pribúda. Z marcových necelých 154–tisíc, ich bolo v apríli už vyše 159–tisíc. Nárast
odkázaných na dávku súvisí s rastúcou nezamestnanosťou najmä v hladových
dolinách Slovenska.
Niektorí peniaze navyše dostanú už skôr. Od júla sa totiž zvyšuje životné
minimum. Miesto súčasnej sumy 178,92 €
bude hranica odkázanosti pre jedného dospelého predstavovať 185,19 €. Vďaka tomu získa viac ľudí nárok na
sociálne dávky či kompenzačné príspevky. Mierne porastie aj výška samotných
príspevkov – na osobnú asistenciu či na
prepravu.
Životné minimum od júla
- pre dospelú
osobu sa zvýši zo 178,92 € (5 390 Sk) na 185,19 € (5 579
Sk)
- pre ďalšiu
dospelú osobu sa zvýši zo 124,81 € (3 760 Sk) na 129,18 €
(3 892 Sk)
- pre
nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa sa zvýši z 81,66 € (2 460 Sk) na 84,52
€ (2 546 Sk)
Príspevok na bývanie
- 55,80
€, ak ide o občana v hmotnej núdzi (dnes
52,12 €)
- 89,20
€ ak, ide o občana v hmotnej núdzi a osoby s
ním posudzované (dnes 83,32 €)