Slováci môžu žiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru
8. 1. 2024
Príspevok je stanovený na 75 % zo zvýšenia mesačnej splátky, a to maximálne v sume 150 eur. Občania môžu od utorka požiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Štát im každý mesiac na účet pošle 75 % zo zvýšenia ich splátky. Informovala o tom v utorok Marianna Šebová z tlačového a komunikačného oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v súvislosti so zákonom, ktorý vstúpil do platnosti v tomto roku. „Systém je zatiaľ nastavený do roku 2027 s možnosťou pravidelného prehodnocovania pri zákone o štátnom rozpočte.
Predošlý rok sme pokryli daňovým bonusom," uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD). Ako dodala hovorkyňa, jeho samotnú výšku vypočíta konkrétna banka, v ktorej má občan uzatvorenú zmluvu o úvere na bývanie. Podmienkou je uzatvorenie tejto zmluvy pred 1. januárom 2024. Pokiaľ sa úroková sadzba zvýšila v predchádzajúcom roku, žiadosť o príspevok je možné podať od januára tohto roku. Ak sa úroková sadzba úveru na bývanie bude zvyšovať v priebehu tohto roka, žiadosť je možné podať až od kalendárneho mesiaca, keď k zvýšeniu úrokovej sadzby došlo.
ÚPSVaR upozornilo, že v prípade viacerých oprávnených osôb vzniká nárok na príspevok jednej z nich. Žiadosť je možné podávať si na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny osobne, poštou alebo elektronickým kvalifikovaným podpisom cez portál slovensko.sk. K žiadosti musí byť priložená kópia zmluvy o úvere.
Údaje o výške príspevku, splácaní úveru poskytnú úradom banky do desiateho dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Tak ako aj pri iných štátnych sociálnych dávkach budú úrady príspevok vyplácať mesiac pozadu. „Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny očakávajú zo začiatku nápor žiadostí, preto sa môže stať, že príspevok mu príde na jeho účet o niečo neskôr, ale bude mu doplatený aj spätne od mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o príspevok," dodala hovorkyňa ÚPSVaR. Podmienkou poskytovania príspevku je aj pravidelné splácanie úveru na bývanie, pričom splátka musí byť uhradená do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala byť pôvodne zaplatená. Úrady preto budú na základe údajov z bánk kontrolovať mesačne aj plnenie tejto povinnosti.
„Na úradoch sme vyčlenili telefónne linky, kde klientom zamestnanci ochotne vysvetlia všetky podrobnosti, ktoré ich budú zaujímať. Rovnako sme zriadili aj špeciálnu e-mailovú adresu, a to uverovapomoc@upsvr.gov.sk, na ktorú môžu smerovať svoje otázky," uzavrel generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu ÚPSVaR Peter Ormandy.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pri platení šekov na pošte je lepšie využiť hotovosť
1. 10. 2009
Platenie platobnou kartou na pošte môže zákazníkov, ktorí nie sú klientmi Poštovej banky, nepríjemne prekvapiť. Kým pre klientov Poštovej banky, ktorí za poštové služby platia kartou, ide len o sumu 0,07 €, majitelia kariet od iných bánk majú problém.
Kartou si síce môžu vybrať peniaze priamo pri okienku na pošte, no len za cenu vysokého poplatku. Ide o takzvanú službu cash advance, za ktorú si banky účtujú poplatok vo výške 1 alebo 2 % z objemu transakcie. Ani minimálne poplatky nie sú práve najnižšie.
Za túto službu pri karte Tatra banky napríklad klient zaplatí minimálne 8,30 €, VÚB si účtuje minimálny poplatok 6,64 €, ČSOB pri použití debetnej karty minimálne 8,30 €, pri kreditke najmenej 4,65 €. Pri použití debetnej karty si napríklad Slovenská sporiteľňa účtuje minimálny poplatok 1,99 €.
Pošta tvrdí, že aj keď s bankami o používaní ich kariet pri platení na pošte rokuje, nevedia sa dohodnúť na poplatkoch.
Odborárov čakajú vyjednávania o budúcoročných mzdách
1. 10. 2009
Mzdy odrážajú situáciu v spoločnosti. Veľké firmy okrem zápasu s nedostatkom zákaziek čakajú aj vyjednávania s odborármi a dohodovanie sa na nových kolektívnych zmluvách. Platnosť kolektívnych zmlúv väčšinou vyprší posledným decembrovým dňom.
Je možné, že prípadné zníženie mzdy čaká zamestnancov z automobilového, strojárskeho a hutníckeho sektora, ako aj z cestovného ruchu.
Na vyjednávanie s odbormi okrem firiem, ktorým sa končí zmluva s ich sociálnymi partnermi, čakajú aj tie, ktorým by mala platiť ešte minimálne rok. Mnohé firmy každoročne vyjednávajú o dodatkoch ku kolektívnej zmluvy. Pokiaľ sa na nich nedohodnú, zostávajú platiť rámcové zmluvy.
Niektoré podniky budú môcť využiť aj ďalší ťah, ktorým je predĺženie kolektívnej zmluvy. V prípade zmlúv platných do konca roku 2009, u ktorých nebude ukončené kolektívne vyjednávanie, ich platnosť sa predĺži do konca marca 2010.
Zamestnávatelia upozorňujú, že pokiaľ budú požiadavky odborárov nerealistické a firmy na ne predsa len pristúpia, môže to viesť k následným finančným ťažkostiam.
Neplatenie sociálnych príspevkov ide opäť do módy
30. 9. 2009
Takmer 7 700 nových dlžníkov eviduje samotná Sociálna poisťovňa už za prvý polrok tohto roka. Na druhej strane prekvitá biznis s pohľadávkami. Firmy zaoberajúce sa správou a vymáhaním dlžôb zaznamenávajú nárast dopytu o desiatky percent.
Od ideálneho stavu má pomalé zviechanie sa svetovej ekonomiky ešte ďaleko. Najväčšie problémy v oblasti starostlivosti o pohľadávky na Slovensko ešte fakticky nedorazili.
Sociálna poisťovňa zinkasovala za druhý tohtoročný kvartál na odvodoch menej takmer o 16 miliónov €, pričom údaj hovorí len o najväčších dlžníkoch, ktorých záväzok presahuje sumu 5 000 €.
Pravidlá samotná poisťovňa pritom nespríňovala. Zvýšila len hranicu dlhu, nad ktorou je potrebné zriaďovať záložné právo. Zákon o sociálnom poistení v otázke lehoty splatnosti poistného nebol zmenený. Zmenená bola len výška pohľadávky, pri ktorej je potrebné zriadiťprávo pri povolení splátok dlžných súm v prospech dlžníka.
Dopyt po externom vymáhaní pohľadávok vzrastá úmerne neschopnosti firiem vymôcť si vlastnými silami peniaze za dodaný tovar, služby či pôžičky.
Najviac neplatičov pribudlo v bankovníctve a v spoločnostiach, ktoré poskytujú úvery na kúpu na splátky. Čo sa týka obchodných pohľadávok, najväčší nárast bol zaznamená v oblasti finančných služieb, a to najmä v lízingu a potom aj v prepravných službách, čiže v logistike.
Podľa informácií spoločností zaoberajúcich sa touto činnosťou majú služby správy pohľadávok na Slovensku stále veľký rastový potenciál. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je u nás stále veľmi nízka miera outsorcingu správy a inkasa pohľadávok. Externými službami sa rieši približne len desať percent pohľadávok.
V štátnom rozpočte sa uvažuje aj s nárastom platov učiteľov
30. 9. 2009
Bez dohody sociálnych partnerov pôjde na rokovanie vlády návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Tí totiž k návrhu pre krátkosť času na jeho preštudovanie stanovisko nezaujali. Po rokovaní triparity minister financií uviedol, že priestor na diskusiu bude aj počas rokovania v parlamente a ministerstvo je ochotné sa baviť o zmenách, ktoré sa nedotknú základných rámcov, na ktorých je návrh postavený.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov za pozitívum označil to, že deficit sa znižuje, za negatívne označuje, že deficit sa znižuje príliš pomaly. Zadlžovanie tlačí na úrokové sadzby, ktoré sa môžu negatívne dotknúť aj podnikateľov. Ako výrazne pozitívnu označil skutočnosť, že vláda nepristupuje k zvyšovaniu daní pre podnikateľov.
Pripomienky k rozpočtu mali aj odborári. V rozpočte by napríklad chceli mať zakomponované aj výsledky kolektívneho vyjednávania o platoch vo verejnej a štátnej správe. Návrh počíta s rastom platov v štátnej správe o 1 %, rokovania o kolektívnych zmluvách však ešte neskončili.
Nesúhlas s rozpočtom vyjadrili predstavitelia samospráv. Podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska navrhovaný rozpočet nezabezpečuje dostatok zdrojov pre mestá a obce už druhý rok po sebe. Preto budú samosprávy navrhovať napríklad aj zmeny v rozdelení výnosu z daní z príjmov fyzických osôb tak, aby celý výber zostal v rukách miest a obcí.
Po prerokovaní sociálnymi partnermi návrh poputuje na stredajšie rokovanie vládneho kabinetu. Vzhľadom na minulotýždňovú dohodu všetkých koaličných partnerov premiér predpokladá jeho hladké schválenie. Návrh štátneho rozpočtu by mal byť predložený do parlamentu a prerokovaný už na októbrovej schôdzi.
Predložený štátny rozpočet počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. €. Štát by mal tak podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. €.
Schodok celého okruhu verejných financií, vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ďalších subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. Deficit v tomto roku sa očakáva na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Prioritami budúcoročného rozpočtu sú rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
Počíta sa s jednopercentným nárastom miezd v štátnej správe. Ešte výraznejšie by si mali polepšiť učitelia, ktorých platy by mali vzrásť o 2,3 %.