Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Spôsob odchodu zo zamestnania neovpvní dávku v nezamestnanosti
29. 4. 2013
Spôsob skončenia PP nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na jej dobu.
SP priznáva nárok na dávku v nezamestnanosti na základe splnenia zákonných podmienok a nie podľa toho, či zamestnanec dostal výpoveď alebo skončil pracovný pomer dohodou.
Základnou podmienkou nároku na dávky je to, aby bol poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený najmenej dva roky. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a naopak, zaniká po šiestich alebo po uplynutí podporného obdobia, teda štyroch mesiacoch. Zaniká aj pri vyradení z evidencie úradu práce, nástupu do zamestnania alebo počas poberania nemocenského, ošetrovného, materského a rodičovského príspevku.
Štát posiela 14 miliónov ročne na odvody, ktoré si už ľudia zaplatili
29. 4. 2013
Koncom roka vláda menila zákon, aby zabránila duplicitnému plateniu odvodov za svojich poistencov. Nepodarilo to všade.
Viac ako 14 miliónov eur ročne míňa štát na platenie zdravotných odvodov za evidovaných nezamestnaných, ktorí pracujú na dohodu.
Robí to napriek tomu, že od januára platia z dohody 14 percent na zdravotné odvody aj sami dohodári a ich zamestnávatelia.
Zdravotné poisťovne dostávajú duplicitné odvody až za vyše 34 tisíc ľudí. Toľko nezamestnaných totiž momentálne pracuje na dohodu.
Počet práceneschopných klesol
24. 4. 2013
SP v marci 2013 evidovala 54.477 dočasne práceneschopných poistencov. V porovnaní s februárom 2013 to predstavuje ich pokles o vyše 35.800.
Poisťovňa súčasne zintenzívnila počet kontrol dodržiavania liečebného režimu práceneschopných až na 113,1 percent.
Nezamestnaní dohodári by mali na odvodoch zaplatiť menej
24. 4. 2013
Nezamestnaní dohodári či SZČO s nízkym príjmom, ktorí sú zároveň poistencami štátu, by mohli platiť nižšie odvody na zdravotné poistenie.
Vláda odsúhlasila novelu zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa na tých, ktorí majú príjem vyšší ako 15-násobok životného minima, a tak už nie sú poistencami štátu, nevzťahoval minimálny vymeriavací základ. Ak takýto poistenec v súčasnosti zarobí viac ako 2918,7 eura, musí si od januára poistné platiť sám.
Zmena výpočtu poistného má pomôcť odstrániť neprimeranú finančnú záťaž pre takéto skupiny poistencov.