Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zdravotníctvo si polepší
25. 10. 2017
Vyššie príjmy by mali byť od ekonomicky aktívnych osôb, ale aj vyššie platby štátu za svojich poistencov. Z celkových príjmov by ekonomicky aktívni poistenci mali po zohľadnení ročného zúčtovania poistného prispieť sumou vyše 3,5 mld. eur.
Za poistencov štátu by štát mal odviesť viac až 1,241 mld. eur, čo je nárast oproti rozpočtu na tento rok, kedy štát očakával 1,226 mld. eur. Ide pritom o nárast aj na jedného poistenca. Na svojich poistencov štát odvedie preddavky vo výške 1,22 mld. eur. Táto suma má v ďalších rokoch rásť na 1,26 mld. eur, resp. 1,32 mld. eur v roku 2020. Ustanovuje sa sadzba pre platbu poistného za poistencov štátu na obdobie od 1. novembra do 31. decembra 2017 vo výške 4,73%, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení cca sumu 50 498 703 eur.
Vláda bojuje proti podvodníkom, neodvedená DPH ale vzrástla
25. 10. 2017
Slovensko sa v medzinárodnom porovnávaní úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty umiestnilo na predposlednom mieste. Neprejde snáď ani mesiac, kedy by sa polícia nepochválila na tlačovej konferencii, ako odhalila ďalší miliónový podvod. Nezostávajú ani „finančáci“, ktorí pravidelne informujú o prekazení nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (DPH). Vo svojom PR nie sú pozadu ani minister financií Peter Kažimír s premiérom Robertom Ficom, keď sa verejne chvália týmito úspechmi.
Aká je realita boja proti daňovým podvodom? Medzera DPH, údaj ktorý ukazuje, o koľko prišiel štát na tejto dani za rok v dôsledku podvodov a neplatenia, medziročne vzrástol o viac ako 100 miliónov eur. Štátnej kase tak v roku 2015 (medzera DPH sa zverejňuje s dvojročným oneskorením, pozn. red.) chýbalo na dani z pridanej hodnoty 2,256 miliárd eur. V európskom porovnávaní sme dokonca poklesli oproti roku 2014 až na predposledné miesto. Za nami skončili už len Rumuni. Ministerstvo financií tento problém nevidí až tak čierno. V prípade medzinárodného porovnávania rezort poukazuje na nejednotnú metodiku. Môže sa líšiť v jednotlivých krajinách.Svoje tvrdenia opiera o to, ako sa niektoré štáty umiestnili v tomto rebríčku.
Napríklad Chorvátsko skončilo v roku 2015 ako druhá najlepšia krajina v EÚ, pričom Záhreb sa dlhodobo potýka s neplatením daní. „Podstatný je pre nás vývoj daňovej medzery na Slovensku, ktorú sme znížili od roku 2012 zo 41% na 28%. Do štátneho rozpočtu sa nám, iba na DPH, podarilo vybrať o vyše 2 a pol miliardy eur viac než bol predpoklad,“ argumentuje Kažimír. Financmajster sa tak snaží zľahčovať problém s hrou číslami. Neodvedenú DPH pomeruje k teoreticky možnej maximálnej dani z pridanej hodnoty.Slovensko zažíva dobré ekonomické časy, a tak zákonite rastie aj maximálny teoretický výber. Podiel nezaplatenej dane sa preto zmenšuje a opticky to vyzerá, že sa zlepšuje aj výber. V absolútnych číslach však prišlo k nárastu.Podľa daňove expertky Alici Orda Oravcovej zverejnené čísla priamo nesúvisia s odhalenými podvodmi. Polícia alebo daniari často informujú o prípadoch, ktoré sa datujú ešte pred rok 2015. „Je to logické, lebo objasňovanie pri cezhraničných podvodoch je časovo náročné,“ približuje. Daňoví špekulanti navyše zmenili svoju taktiku. Od zavedenia kontrolného výkazu a kontroly prechodu kamiónov, prostredníctvom mýtneho systému, sa zmenil aj predmet a spôsob vykonania daňových podvodov. „V súčasnosti najčastejšie vykonávajú podfuky v oblasti služieb – či už reklamných, technických alebo služieb sprostredkovania. Daňové podvody sú často páchané pri vykazovaní malej daňovej povinnosti bez nadmerného odpočtu,“ vysvetľuje Oravcová. Napriek tomu, že medzera DPH narástla, tak niejezástancom, aby štát prišiel s ďalšími reštriktívnymi opatreniami, lebo by to poškodilo poctivých podnikateľov. Aktuálne parlament schválil novelu Obchodného zákonníka, ktorá by mala zamedziť podvodným zlučovaniam firiem. Od nej očakáva Oravcová, že zníži významným spôsobom daňovú medzeru v oblasti DPH
Daniari už skúmajú účty Slovákov v cudzine
23. 10. 2017
Schovať príjmy pred daniarmi v zahraničí bude čoraz komplikovanejšie. Slovenská Finančná správa dostáva už mesiac informácie o účtoch Slovákov zo 48 krajín. V budúcom roku sa počet spolupracujúcich štátov zvýši na 102. Úlohou slovenských úradníkov je teraz spárovať čísla s domácimi daňovými priznaniami.
Množstvo informácií, ktoré prichádzajú, však vytvára pochybnosti o využiteľnosti celého systému. „Ja som trošku skeptický, čo sa týka spracovania dát, obávam sa toho, že to nebude zvládnuté po technickej stránke,“ vyjadril sa daňový poradca z V4 Group Tomáš Janoušek. Okrem softvéru na samotné spracovanie dát je totiž potrebný ďalší systém na ich vyhodnotenie. „To je prvá vec, ktorú treba spraviť, a nemyslím si, že to má Finančná správa teraz zvládnuté,“ skonštatoval Janoušek. Hovorkyňa daniarov Ivana Skokanová však potvrdila, že žiadne problémy pri prvej výmene nezaznamenali.
Dôchodcovia pracujúci na dohodu by nemali platiť odvody do zárobku 200 eur
18. 10. 2017
Dôchodcovia privyrábajúci si na dohodu by od budúceho roka nemali platiť odvody, ak ich zárobok nepresiahne 200 eur. Tieto zmeny v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje koaličná poslankyňa Irén Sárközy (Most-Híd). Pozmeňujúci návrh predložila na záver piateho rokovacieho dňa 21. schôdze Národnej rady SR.
Ľudia v poproduktívnom veku si tak budú môcť privyrobiť. Odvody nebudú musieť platiť pri zárobku 2400 eur ročne. "Rovnaká výhoda v súčasnosti platí aj pre študentov stredných a vysokých škôl. Dôchodcovia si budú môcť určiť dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia," priblížila Sárközy. Nové opatrenie by sa malo dotknúť približne 50-tisíc starodôchodcov, ale aj 14-tisíc invalidných dôchodcov. Privyrobiť si po novom budú môcť aj predčasní dôchodcovia, ktorých je okolo 20-tisíc. Ľudia aj v poproduktívnom veku si budú môcť privyrobiť. Zmeny by mali vstúpiť do platnosti od 1. januára budúceho roka. Oslobodenie dohôd seniorov od odvodov bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet.