Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štát podporí súkromné dôchodky
5. 4. 2018
Po rokoch štát zmenil pohľad na sporenie na dôchodok. Predtým s ním strašil, teraz ho bude podporovať.
Reč je o druhom dôchodkovom pilieri. Dôvod je jednoduchý, populácia starne a štátny sociálny systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Vláda preto v tomto roku vypracuje analýzu a na základe nej pripraví mix opatrení na podporu a zvýšenie efektívnosti dôchodkového sporenia, ktoré sa do platnosti dostanú už budúci rok. V hre je okrem iného aj možnosť dobrovoľných príspevkov zamestnávateľmi do druhého piliera.
Slováci v Česku zarábajú viac ako domáci
3. 4. 2018
Mzdy v Česku podľa štatistík naďalej výrazne rastú. Napriek tomu 65 percent zamestnancov poberá nižšiu ako priemernú mzdu, konštatuje internetový portál českých Hospodářskych novin.
Priemerný Čech mal mať vlani mzdu o 7 percent vyššiu ako rok predtým a mala by presahovať 30-tisíc korún (1179,94 eura). Ale najnovšie údaje českého ministerstva práce za rok 2017 ukázali, že až 65 percent zamestnancov malo nižšiu ako priemernú mzdu. Takzvaný medián mesačnej mzdy sa pohybuje okolo úrovne 26-tisíc Kč. Medián je presný stred, čo znamená, že polovica obyvateľov Česka mala v roku 2017 mzdu nižšiu ako 26-tisíc Kč a polovica vyššiu. V prípade zamestnancov platených štátom presiahol celkový medián 28-tisíc Kč. Súkromný sektor pritom zamestnáva okolo 3 miliónov ľudí, štát 600-tisíc. Najrýchlejšie sa vlani zárobky zvyšovali pracovníkom v službách a v predaji (až o 13 percent). Napríklad v prípade predavačov nárast mediánu predstavoval zhruba 2000 Kč a v Prahe ich mzda presiahla 20-tisíc Kč, pričom priemer v celej republike bol 18-tisíc Kč. Štatistiky tiež ukázali, že sa výrazne zvýšili aj mzdy v rezorte obrany, o 11 percent. Medián platu najvyšších štátnych úradníkov v rezorte obrany dosiahol dokonca 103-tisíc Kč.
Poistná daň bude mať jednotnú sadzbu
28. 3. 2018
Ministerstvo financií prehodnotilo výšku sadzieb pri neživotnom poistení. Vyplýva to z materiálu, ktorý rezort financií poslal na posúdenie vplyvov na ministerstvo hospodárstva. Podľa nového návrhu by boli zmluvy neživotného poistenia zaťažené osempercentnou sadzbou. „Je to návrh, o ktorom sa rokuje v rámci rozpočtových konaní, preto je nateraz predčasne hovoriť o finálnej podobe predkladaného zákona,“ reagovalo tlačové oddelenie.
Výnimkou je poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorového vozidla, ktoré je už dnes zaťažené osempercentným odvodom. Ten ide do rozpočtu ministerstva vnútra a je z neho hradený napríklad nákup záchranárskej techniky. V prípade životného poistenia sa už s daňou nepočíta. Nové zaťaženie má platiť už od októbra 2018. Začiatkom roka predložilo ministerstvo financií návrh, v ktorom počítalo s viacerými sadzbami v rozmedzí dvoch až ôsmych percent plus extra daňou za poistenie luxusných plavidiel a lietadiel. Podľa pôvodného návrhu v prípade viacerých sadzieb chcelo ministerstvo vyzbierať 57 miliónov eur ročne. Aktuálne sa v dopadoch vplyvoch na verejné financie spomína necelých 36 miliónov za rok 2019. Za posledný kvartál by to malo byť takmer deväť miliónov eur. Dnes platia poisťovne z neživotného poistenia odvod, tiež vo výške osem percent. Ten je však podľa rezortu financií nesystémovým a neefektívnym opatrením. Navyše spôsobuje nerovnaké zaobchádzanie v závislosti od toho, či zmluvy boli uzatvorené pred rokom 2017 alebo neskôr. Pôvodný zámer bol, aby sa zaťaženie týkalo aj starších zmlúv, to však nie je možné.
Máte v daniach chybu? Môžete to napraviť
28. 3. 2018
Ak ste po podaní priznania zistili, že ste v ňom urobili chybu, dá sa opraviť. V prípade, že ste na pochybenie prišli ešte pred koncom marca, stačí na to opravné priznanie. Ak ste však na chybu prišli až po termíne riadneho priznania, môžete urobiť už len dodatočnú opravu.
. Opravné daňové priznanie – len do konca riadnej lehoty
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (koniec marca) môžete podať opravné priznanie. V takom prípade správca dane berie do úvahy len túto opravu a na predtým podané priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet opráv, čo znamená, že do lehoty na riadne priznanie môžete podať aj viac opravných priznaní. Na tlačive musíte v záhlaví časti I. vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.
2. Dodatočné daňové priznanie – kedy ho podať musíte a kedy môžete
Povinnosť podania
Dodatočne opraviť chybu v daniach musíte vtedy, ak zistíte, že: vaša daň má byť vyššia, prípadne nižšia, ako je uvedené v daňovom priznaní, alebo má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená. Túto dodatočnú opravu musíte urobiť do konca mesiaca, ktorý nasleduje po zistení chyby. V dodatočnom priznaní musíte tiež uviesť obdobie, ktorého sa oprava týka.
Možnosť podania
Dodatočnú opravu v daniach môžete urobiť vtedy, ak daň uvedená v podanom priznaní má byť nižšia, prípadne ak má byť nižšia, ako bola vyrubená, alebo ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje, či daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v priznaní.