Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
200 eur navyše pre každého dôchodcu
11. 4. 2018
Ešte koncom apríla či začiatkom mája chce vládna koalícia predstaviť najväčší sociálny balíček v histórii. Vláda je pripravená použiť až 500 až 600 miliónov eur, informuje Denník N.
Najväčšia časť zo sociálneho balíčka môže smerovať na 200-eurový trinásty dôchodok pre zhruba milión dôchodcov. V strane Smer diskutujú aj o možnosti autobusoch k vlakom zadarmo. Strana SNS sa chce na druhej strane sústrediť na učiteľov. Fico predstavoval sociálne balíčky už počas jeho druhej vlády. Vtedy jeho tri balíčky predstavovali dovedna zhruba miliardu eur. Doteraz najväčší Ficov balíček z jesene 2017 bol v hodnote 250 miliónov, čo nepredstavuje ani polovicu z plánovaného balíka. Sociálny balík by mohol byť realizovaný, tak ako v minulosti, v druhej polovici volebného obdobia. Vyplatenie 13. dôchodku vo výške 200 eur, ktorý chce Smer presadiť, bude stáť viac ako 220 miliónov eur. Zavedenie 13. dôchodku vo výške polovice priemerného dôchodku by mali jednorázovo vyplácať v roku 2018 a 2019. Uvažujú aj o zrušení doplatkov za lieky pre seniorov a zavedenie dôchodcovských kariet, ktoré by poskytovali zľavy na určité potraviny, lieky, či iné služby. Dôchodcovia a študenti by mohli po vlakoch, využívať zadarmo aj autobusy, ktoré by pre nich k železničným staniciam jazdili zadarmo. Opatrenia by sa mohli dotknúť aj postgraduálnych študentov, ktorí v súčasnosti musia platiť za cestovné lístky. O zmenách sa ešte nerozhodlo a stále sa o nich diskutuje.
Stroje ohrozujú polovicu pracovných miest
9. 4. 2018
To, že vaše miesto nahradí robot, je pravdepodobné na 57 percent. Automatizácia sa totiž zvyšuje z roka na rok a Slovensko ohrozuje podľa prieskumu OECD najviac spomedzi krajín patriacich do tejto organizácie.
V posledných rokoch sme za západnými krajinami v nástupe strojov zaostávali, terajší nedostatok pracovnej sily však celý proces zdynamizoval. Nová priemyselná revolúcia však môže priniesť aj nové možnosti a nové pracovné miesta, podľa podnikateľov však zatiaľ na ne nie sme pripravení. Štúdia OECD dodáva, že medzi krajinami existujú veľké rozdiely, na Slovensku môže byť ľahko automatizovateľných 33 percent pracovných miest, v Nórsku iba šesť. To je dané zameraním Slovenska na priemysel, kde je veľký priestor na zavádzanie robotickej výroby. Stav si uvedomuje aj ministerstvo hospodárstva a venujem sa mu aj v rámci Stratégie hospodárskej politiky do roku 2030, ktorá sa dostala tento týždeň do pripomienkového konania. Kľúčom k tomu, aby sa Priemysel 4.0, ako sa automatizácia nazýva, stal pre Slovensko príležitosťou, a nie katastrofou, má byť školstvo.
Štát podporí súkromné dôchodky
5. 4. 2018
Po rokoch štát zmenil pohľad na sporenie na dôchodok. Predtým s ním strašil, teraz ho bude podporovať.
Reč je o druhom dôchodkovom pilieri. Dôvod je jednoduchý, populácia starne a štátny sociálny systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Vláda preto v tomto roku vypracuje analýzu a na základe nej pripraví mix opatrení na podporu a zvýšenie efektívnosti dôchodkového sporenia, ktoré sa do platnosti dostanú už budúci rok. V hre je okrem iného aj možnosť dobrovoľných príspevkov zamestnávateľmi do druhého piliera.
Slováci v Česku zarábajú viac ako domáci
3. 4. 2018
Mzdy v Česku podľa štatistík naďalej výrazne rastú. Napriek tomu 65 percent zamestnancov poberá nižšiu ako priemernú mzdu, konštatuje internetový portál českých Hospodářskych novin.
Priemerný Čech mal mať vlani mzdu o 7 percent vyššiu ako rok predtým a mala by presahovať 30-tisíc korún (1179,94 eura). Ale najnovšie údaje českého ministerstva práce za rok 2017 ukázali, že až 65 percent zamestnancov malo nižšiu ako priemernú mzdu. Takzvaný medián mesačnej mzdy sa pohybuje okolo úrovne 26-tisíc Kč. Medián je presný stred, čo znamená, že polovica obyvateľov Česka mala v roku 2017 mzdu nižšiu ako 26-tisíc Kč a polovica vyššiu. V prípade zamestnancov platených štátom presiahol celkový medián 28-tisíc Kč. Súkromný sektor pritom zamestnáva okolo 3 miliónov ľudí, štát 600-tisíc. Najrýchlejšie sa vlani zárobky zvyšovali pracovníkom v službách a v predaji (až o 13 percent). Napríklad v prípade predavačov nárast mediánu predstavoval zhruba 2000 Kč a v Prahe ich mzda presiahla 20-tisíc Kč, pričom priemer v celej republike bol 18-tisíc Kč. Štatistiky tiež ukázali, že sa výrazne zvýšili aj mzdy v rezorte obrany, o 11 percent. Medián platu najvyšších štátnych úradníkov v rezorte obrany dosiahol dokonca 103-tisíc Kč.