Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zvyšovaniu miezd bráni nízka produktivita práce
6. 6. 2018
Značná časť firiem na Slovensku vykazuje nízku produktivitu práce, ktorá bráni výraznejšiemu zvyšovaniu miezd pracovníkov. V analýze na to upozornili ekonómovia slovenského ministerstva financií. Napriek zvyšovaniu životnej úrovne v krajine pod Tatrami platy Slovákov výraznejšie zaostávajú za vyspelými krajinami západnej Európy a sú tiež nižšie ako v Českej republike.
Firmy s nízkou výkonnosťou na Slovensku podľa ekonómov inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií vytvárajú len 30 percent celkovej pridanej hodnoty sledovaných firiem, ale zamestnávajú až takmer dve tretiny všetkých pracovníkov. Vykazujú tiež vysoký podiel mzdových nákladov, a nemajú tak väčší priestor na zvyšovanie odmien za prácu. IFP upozornil, že produktivita práce na Slovensku dosahuje len 55 percent priemeru EÚ a že na platy smeruje len polovica pridanej hodnoty vytvorená zamestnancami, čo je po Írsku druhý najnižší podiel v EÚ.
Pre dlhodobý rast platov na Slovensku je podľa inštitútu potrebné zamerať sa na rast výkonnosti firiem, pretože značnú časť pridanej hodnoty na Slovensku vytvára malý počet vysoko efektívnych firiem s pomerne nízkym počtom pracovníkov. Vlani v treťom štvrťroku priemerná mzda na Slovensku dosiahla 935 eur a medziročne stúpla o 5,2 percenta. V čase nízkej nezamestnanosti to bol najvyšší nárast za posledných deväť rokov.
Zamestnanci si polepšia. Zvyšujú príspevky na gastrolístky
1. 6. 2018
Zamestnanci už od prvého júna dostanú vyšší príspevok na stravu, a to tak počas bežných dní ako aj na pracovných cestách. Dôvodom je zvyšovanie cien potravín, ktoré podľa zákona automaticky vedie k úprave príspevkov. Celkovo by malo ísť o 22 centov na deň, čo by pre firmy nemal byť problém, zamestnávatelia však upozorňujú, že aj malé zvýšenie môže niektorým spôsobiť problémy.
Podľa informácie, ktorú zverejnilo ministerstvo práce, sa príspevok na jedlo na pracovnej ceste kratšej ako 12 hodín zvýši zo 4,5 na 4,8 eura. Tento údaj však zaujíma všetkých zamestnancov, keďže práve od neho sa odvíja aj výška príspevku na každodenné stravné. To sa počíta ako 75 percent z diét prvej kategórie. Čím je totiž pracovná cesta dlhšia, tým sú aj diéty vyššie. V konečnom dôsledku tak od júna vzrastie minimálna hodnota stravných lístkov z 3,38 na 3,6 eura. Zvýšenie však nepocíti iba zamestnávateľ, ale aj zamestnanec. Firma totiž zo zákona musí hradiť 55 percent stravného, zvyšok si dopláca pracujúci.
Na Slovensku sa má zaviesť daň z digitálnych služieb
28. 5. 2018
Na Slovensku sa má zaviesť nová daň z digitálnych služieb. Vyplýva to z predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR na legislatívno-právnom portáli Slov-lex. Medzirezortné pripomienkové konanie legislatívy by malo odštartovať v septembri tohto roka.
Novej dani budú podliehať výnosy z poskytovania digitálnych služieb, za ktoré sa bude považovať predaj on-line reklamného priestoru, sprostredkovateľské služby spočívajúce v prepojení podnikateľov so spotrebiteľmi a predaj dát používateľov, ak tieto služby boli dodané nerezidentom. MF uviedlo, že Európska komisia predstavila v marci tohto roka návrh smernice o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb a následne sa v apríli 2018 začali v pracovnej skupine pre daňové otázky Rady EÚ technické rokovania. Dôvodom je, že súčasné pravidlá zdaňovania boli vytvorené pre tradičné podniky a sú založené na zásade, že zisky by sa mali zdaniť tam, kde sa vytvára hodnota.
Doplnkové dôchodkové sporenie – novela zákona
24. 5. 2018
Novelou zákona sa zvýši informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok a zároveň sa zabezpečí primeranosť a kvalita poskytovaných informácií s cieľom ľahšie sa rozhodnúť o svojom zabezpečení v starobe.
Najväčšie zmeny prebehli v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a v oblasti informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť poskytovať v predkontraktuálnej fáze, v období sporenia, ale aj v období pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, resp. počas poberania dávky. Zavedením funkcie vnútorného auditu a prijatím a uplatňovaním zásad odmeňovania sa aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať princípy, požiadavky a zásady, ktoré sa vzťahujú aj na iné inštitúcie vo finančnom sektore. Významný posun v informáciách, ktoré majú byť poskytované účastníkom predstavujú najmä zmeny vo výpise z osobného účtu, ktorý sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník zároveň dostane aj odhad (v troch variantoch) výšky jeho dôchodkových úspor a dočasného doplnkového starobného dôchodku v čase, kedy má právo začať čerpať dôchodok. Z dôvodu uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod doplnkového dôchodkového fondu (alebo jeho časti) do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti resp. prijať majetok zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ich peňažný ekvivalent.