Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Odvodovú úľavu si slabo zarábajúci v budúcom roku možno už neuplatnia
26. 2. 2019
Rezort zdravotníctva počíta s postupným utlmovaním. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) v súčasnosti neuvažuje nad tým, že by sa od budúceho roka zvýšila odvodová odpočítateľná položka (OOP) v zdravotnom poistení pre nízkopríjmových zamestnancov. Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť. "Odpočítateľná položka v zdravotnom poistení bola koncipovaná ako jednorazové opatrenie v sociálnej oblasti, v súvislosti s podporou nízkopríjmových skupín obyvateľstva a k vytvoreniu priestoru na zníženie odvodového zaťaženia týchto nízkopríjmových skupín," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
S rastom ekonomiky a s tým súvisiacim rastom miezd obyvateľstva, vrátane výrazného navyšovania minimálnej mzdy, je podľa Eliášovej postupne dopad OOP nižší a predpokladá sa postupné utlmovanie tohto nástroja. "Je možná prípadná úprava sumy, vždy v závislosti od aktuálneho vývoja ekonomiky a príjmov najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ktorá by reagovala na prípadné aktuálne potreby, avšak o automatickom mechanizme jej zvyšovania sa vzhľadom na cieľ, pre aký bola OOP koncipovaná, neuvažuje," dodala hovorkyňa MZ. Pri minimálnej mzde 600 eur. Ak by sa minimálna mzda na rok 2020 zvýšila zo súčasných 520 eur na avizovaných 600 eur, ľudia zarábajúci minimálnu mzdu by si nemohli znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Na sociálnej sieti na to vo štvrtok upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie zaviedla predchádzajúca vláda Roberta Fica od 1. januára 2015. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabo zarábajúcich zamestnancov. Ide o položku v maximálnej možnej výške 380 eur, ktorá klesá dvojnásobne rýchlo, ako rastie hrubá mzda zamestnanca nad sumu 380 eur. V súčasnosti sa uplatňuje na vymeriavací základ zamestnanca pri hrubej mzde do výšky 570 eur. Pri hrubej mzde nad 570 eur je táto položka nulová.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Daniari už stihli rozdať dvetisíc benefitov
25. 2. 2019
Firma Strojostav CM z Nového Mesta nad Váhom je jedna z tých, ktoré Finančná správa vyhodnotila ako daňovo spoľahlivé a dostali sa tak na špeciálny zoznam, vďaka ktorému majú nárok na rôzne výhody. „Nevyužili sme zatiaľ žiadny benefit. Iba koncom roka sme dostali ten list. Máme filozofiu platiť načas, takže je to pre nás nejaký štandard,“ skonštatoval generálny riaditeľ firmy Boris Paulen. Iní však už výhody využili a daniari za január rozdali približne dvetisíc benefitov.
Tým najčastejším bolo vydanie potvrdenia o stave osobného účtu do 15 dní. To iba za január využilo viac ako tisíc subjektov. Normálna lehota na vydanie potvrdenia je 30 dní, daňovo spoľahlivé firmy si ho tak vybavia o polovicu rýchlejšie. Podľa slov riaditeľky odboru metodiky Finančnej správy Marcely Hricovej sa podnikatelia najviac tešili na možnosť dohody v súvislosti s daňovými kontrolami. Podniky, ktoré sa totiž na zoznam dostali, majú možnosť dohodnúť sa na mieste výkonu kontroly, ale aj na dni miestneho zisťovania či ústneho pojednávania.
Štát má nástroj ako zdaniť príjmy z Airbnb
22. 2. 2019
Slováci sú podľa Airbnb opatrní hostitelia. Podľa posledných záznamov platformy si slovenský prenajímateľ priemerne ročne zarobil 1 300 eur tým, že zdieľal svoj domov priemerne na 21 nocí. Podľa údajov Airbnb až 97 percent platby za ubytovanie zostáva v rukách hostiteľov, teda prenajímateľov.
Všetky platby sú realizované cez bankové účty a evidované cez jednu digitálnu platformu. Podľa Radovana Ihnáta zo Slovenskej komory daňových poradcov by bolo pre mnoho prenajímateľov obrovským šokom, keby Finančná správa zverejnila informáciu, že získala databázu o osobách, ktoré poskytujú ubytovanie prostredníctvom Airbnb. Teda podobne, ako sa to stalo v Českej republike. Podľa Ihnáta je pravdepodobne len otázka času, kedy si slovenská Finančná správa taktiež zaobstará databázu prenajímateľov Airbnb a spustí procesy na ich dodaňovanie. Podľa prezentovaných vyjadrení sa Finančná správa prikláňa k rovnakému daňovému režimu posudzovania prenájmov nehnuteľností cez Airbnb ako česká Finančná správa. Teda takýto krátkodobý prenájom nehnuteľnosti by mal byť považovaný, na účely živnostenského zákona aj daní, za poskytnutie ubytovacej služby, a nie za príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Airbnb niektoré údaje slovenským úradom poskytuje. „Pokiaľ ide o kontakt s úradmi, máme nateraz k dispozícii všeobecné vyjadrenie, že ide o bežné zdieľanie agregovaných dát s politickými decision makers a turistickými organizáciami,“ vyjadrilo sa komunikačné oddelenie Airbnb pre HN.
eFaktúra priškrtí daňové úniky štátu
20. 2. 2019
Štát v roku 2016 vybral na daniach o 25 percent menej, ako mohol a to pre daňové úniky. Aj keď sme si oproti roku 2015 výrazne polepšili, stále patríme k tým najhorším v Európskej únii. Jedným z opatrení, ktoré majú tento problém riešiť je eKasa, ktorá začne fungovať od júla. Vďaka napojeniu pokladníc na Finančnú správu by malo do štátnej pokladnice pritiecť ročne o 120 miliónov eur viac. Tým sa to však nekončí a daniari pracujú na ďalšom opatrení, ktoré spraví daňové úniky ešte ťažšími. Sú ním takzvané elektronické faktúry. V praxi to bude znamenať, že Finančná správa bude mať údaje o uskutočnenom obchode v reálnom čase a vymieňanie faktúr tak nebude možné.
Ako na včerajšom HNClube uviedol riaditeľ odboru priamych daní na Ministerstve financií Toško Beran, prípravy sa už začali a „legislatíva je v štádiu prípravy.“ Kedy presne však začne systém fungovať, zostáva nejasné. „Chceli by sme, aby to platilo vtedy, keď na to budeme pripravení my aj podnikatelia,“ uviedol vyhýbavo. Tak skoro to zrejme nebude, samotná riaditeľka odboru metodiky na Finančnej správe Marcela Hricová totiž na HNClube poznamenala, že je to skôr záležitosť vzdialenejšej budúcnosti. Už teraz je však v pripomienkovom konaní zákon, ktorý zavedie elektronické faktúry pri obchodovaní s verejným obstarávateľom a do praxe by sa mal začať uvádzať v roku 2021.