Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dôchodok rástol na Slovensku v posledných rokoch pomalšie ako zárobky
17. 5. 2019
Zavedenie stropu prinesie podľa štátneho tajomníka zníženie dôchodkov. Podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde na Slovensku v posledných piatich rokoch klesá. Kým v roku 2013 priemerná starobná penzia tvorila vyše 47 percent z priemerného hrubého zárobku, v minulom roku mal priemerný starobný dôchodok na priemernej mzde na Slovensku už len takmer 44-percentný podiel. Dôchodok rástol pomalšie ako zárobky. Tzv. miera náhrady v prvom penzijnom pilieri pritom v rokoch 2014 až 2018 kontinuálne klesala.
Pokles podielu priemernej starobnej penzie na priemernej mzde bol spôsobený tým, že priemerný starobný dôchodok rástol v posledných piatich rokoch pomalšie ako priemerné hrubé zárobky. Kým priemerná starobná penzia v roku 2018 išla oproti roku 2013 nahor o 13,8 percenta, priemerná mzda za rovnaké obdobie stúpla o 23 percent. Vyplýva to zo štatistiky Sociálnej poisťovne. Zmenilo sa zvyšovanie penzií. Za postupným znižovaním podielu priemerného dôchodku na priemernej mzde stojí aj zmena systému zvyšovania penzií od roku 2013. Kým do roku 2013 penzie stúpali o percento, ktoré bolo súčtom polovice rastu priemernej mzdy na Slovensku a polovice rastu spotrebiteľských cien na Slovensku, od roku 2013 sa pri zvyšovaní penzií postupne znižovala váha rastu priemernej mzdy a stúpala váha rastu spotrebiteľských cien. Od roku 2017 sa pritom pri valorizácii penzií rast priemernej mzdy na Slovensku už vôbec nezohľadňuje, čo znamená nižší rast dôchodkov. Strop zníži dôchodky, hovorí štátny tajomník. Miera náhrady z prvého piliera, teda pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde na Slovensku, sa podľa štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí Ivana Švejnu môže v budúcnosti ešte viac znížiť. Ako upozornil v polovici apríla na seminári o starnutí obyvateľstva a jeho vplyve na dôchodkový systém, po ústavnom zavedení stropu na dôchodkový vek budú musieť v budúcnosti klesnúť novopriznávané dôchodky, a to sa udeje práve znížením miery náhrady strateného príjmu po odchode na dôchodok. "Je to jediný spôsob, ako udržať vybilancovanie dôchodkového systému," povedal. Po zastropovaní penzijného veku bude podľa Švejnu potrebné "preformátovať celý dôchodkový systém". Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna však tvrdí, že na vykrytie zavedenia stropu na dôchodkový vek by stačil výraznejší rast miezd na Slovensku. Keby podľa neho mzdy na Slovensku stúpali o desať percent ročne, za desať rokov by išlo o stopercentný nárast a tým by sa zdvojnásobili aj príjmy Sociálnej poisťovne. "Ak by stúpali mzdy, máme vyrovnaný rozpočet," povedal.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Pre rast platov padli naše textilky najviac za 7 rokov
15. 5. 2019
Slovenskí výrobcovia textilu zažívajú najhoršie obdobie od čias európskej dlhovej krízy. Na jednej strane náš trh zaplavujú lacné produkty z Ázie, na druhej strane sa im prudko zvyšujú náklady.
Výsledkom je takmer pätinový pokles produkcie textilov v marci v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Takýto prudký prepad pritom tradičný sektor nášho priemyslu naposledy vykázal pred viac ako siedmimi rokmi. Ako upozornil makroanalytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, ide o dlhodobý trend. Štatistiky totiž ukazujú, že produkcia odevov medziročne klesá už desať mesiacov v rade.
Mzdy na Slovensku rastú
13. 5. 2019
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v marci 2019 oproti marcu 2018 takmer vo všetkých sledovaných sektoroch. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
Najviac si medziročne polepšili zamestnanci vo vybraných trhových službách, kde priemerná nominálna mzda narástla o 12,2 percenta na 1 044 eur. Výraznejšie mzdy rástli aj vo veľkoobchode - o 9,1 percenta na 1 039 eura a doprave a skladovaní, kde nominálne mzdy narástli o 8,8 percenta na úroveň 991 eur.
Výplatný deň v Škode
10. 5. 2019
Dnes majú v českej Škode Auto výplatný deň. Na účty im prídu rekordné sumy. Zamestnanci dostanú nielen svoju mzdu, ale aj bonus 61-tisíc korún a ďalšiu odmenu štyritisíc korún. Priemerne tak pôjde o viac ako stotisíc korún (3 900 eur) hrubého, teda trojnásobok až štvornásobok českej priemernej mzdy.
Na vysoké sumy zamestnancov upozorňuje týždenník Škodovácký odborár. „Pripomeňme, že vďaka rokovacej stratégii odborov pod vedením Jaroslava Povšíka sa aj v náročnej dobe obrovských investícií a očakávaného poklesu ekonomiky podarilo od prvého apríla vyjednať nárast tarifnej mzdy,“ poukazuje časopis. Firma pritom po rokoch rastu zápasí s poklesom ziskov i výroby. Aprílová výplata je prvá, ktorá sa zvýši o 2 500 korún mesačne, ktoré tento rok škodovácki odborári dohodli pre každého. Vyššie budú aj odmeny, ktoré vychádzajú zo základnej mzdy. Priemerne si ľudia v automobilke vďaka tomu podľa odborov polepšia o ďalších 280 korún mesačne. Firma taktiež ľuďom prispeje 1 200 korún na dôchodkové sporenie.