Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vyššia minimálka: firmy zaplatia 81 eur na osobu
20. 8. 2019
Zvýšenie najnižších miezd výrazne zvýši náklady zamestnávateľom. Najmä tým, ktorí podnikajú v hotelierstve, gastre, potravinárstve či textilnom priemysle.
Vezmime si hotel s reštauráciou na východe Slovenska, v ktorom dostáva 20 zamestnancov minimálnu mzdu. Ak sa najnižšie platy zdvihnú zo súčasných 520 na 580 eur, skutočné náklady firmy stúpnu bezmála o 20-tisíc eur ročne. Náklady za cenu práce na jedného zamestnanca za jeden mesiac sa tak zvýšia zhruba o 81 eur. Práve slovenské reštaurácie a hotely patria spolu s textilkami, poľnohospodármi a potravinármi medzi tie odvetvia, kde nájdeme najviac pracovníkov zarábajúcich minimálnu mzdu.
Slovensko má siedmu najnižšiu minimálnu mzdu v EÚ, hovorí analytička
12. 8. 2019
V niektorých európskych krajinách minimálku nepoznajú. Slovensko má siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré zaviedli hranicu minimálnych zárobkov. Navrhované zvýšenie hrubej minimálnej mzdy z 520 eur na 580 eur by Slovensko posunulo o tri priečky. Dostali by sme sa tak s výškou najnižších hrubých zárobkov pred Poľsko, Estónsko či Lotyšsko. V tlačovej správe to uvádza analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Najnižšiu berú Bulhari. Minimálna mzda v krajinách únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu, sa pohybuje medzi 286 eurami až 2 071 eurami v hrubom. "Najnižšiu minimálku poberajú ľudia v Bulharsku, najviac v Luxembursku. Bulhari, ktorí poberajú minimálku, tak na hodinu dostanú 1,62 eur, kým Luxemburčania za odpracovanú hodinu uvidia na výplatnej páske takmer 12 eur,“ informovala analytička.
Na Slovensku podľa nej dostávajú minimálnu mzdu štyri percentá Slovákov, čo predstavuje približne 217 tisíc ľudí. Aktuálne je minimálna mzda na úrovni 520 eur v hrubom, čo predstavuje v čistom 430 eur. "Minimálnu mzdu u nás poberá viac žien ako mužov. Aktuálne je z poberajúcich minimálnu mzdu až 70 percent žien,“ tvrdí Buchláková. Najnižšia hodinová mzda na Slovensku predstavuje necelé tri eurá. Niekde neexistuje vôbec. Analytička upozorňuje na to, že len 22 krajín EÚ má zavedenú minimálnu mzdu. Štáty ako Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Minimálna mzda sa v priemere pohybuje na východe únie na úrovni 600 eur až okolo 1 400 eur na severozápade EÚ. "Medziročne si pri minimálnej mzde najviac polepšili ľudia v Lotyšsku, kde sa minimálna mzda zvýšila v tomto roku o viac ako 37 percent a v súčasnosti je na úrovni 555 eur," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne. Najmenej sa medziročne zvyšovala minimálna mzda Francúzom. "Napriek tomu, ak v tejto krajine niekto poberá minimálku, dostane za hodinu vyše desať eur. Mesačne ide o viac ako 1 500 eur,“ doplnila Buchláková.
Niektoré krajiny na východe EÚ sú podľa analytičky výrazne pod priemerom únie, ako je napríklad Bulharsko (286 eur), Litva (430 eur), Rumunsko (446 eur), Maďarsko (464 eur), Chorvátsko (506 eur), Česká republika (519 eur), Poľsko (532 eur), Estónsko (540 eur) a Lotyšsko (555 eur). V piatich členských štátoch EÚ, ktoré sú situované na severe, sa minimálna mzda pohybuje medzi 650 eurami až vyše 1 000 eurami. "Napríklad v Grécku je to 684 eur, v Portugalsku rovných 700 eur, Malta má 762 eur, Slovinsko 887 eur a Španielsko 1 050 eur," uviedla Buchláková. Najvyššie mzdy majú na západe EÚ. Minimálna mzda sa napríklad vo Francúzsku pohybuje na úrovni 1 521 eur, v Nemecku je to 1 557 eur, Belgičania dostávajú minimálnu mzdu vo výške 1 549 eur a Holanďania 1 616 eur.
Slovenský rezort práce chce 580 eur
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje stanoviť minimálnu mzdu na Slovensku na rok 2020 vo výške 580 eur.
V hodinovom vyjadrení by išlo o sumu 3,333 eura.Podľa ministerstva ide o kompromisné riešenie, keďže Konfederácia odborových zväzov SR požadovala zvýšenie na 635 eur a zástupcovia zamestnávateľov na 552,20 eura mesačne.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zvyšovanie platov učiteľov VŠ
8. 8. 2019
Novelou zákona z júna 2019 sa zavádza adresné zvyšovanie platov učiteľov VŠ a výskumných a vývojových zamestnancov s kratšou praxou (t. j. na začiatku kariéry).
Zvyšovanie platových taríf sa bude realizovať tak, aby zodpovedalo priemernému nárastu platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov podľa dĺžky praxe. Rozostup medzi platovými tarifami učiteľov VŠ a výskumných a vývojových zamestnancov a platovými tarifami pedagogických a odborných zamestnancov zostanú na približne rovnakej úrovni.
Prvý platový stupeň osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov sa od 1. septembra 2019 zvyšuje o 8,7 %, následné zvyšovanie je v priemere o 2 % do 15 rokov započítanej praxe, potom do 32 rokov započítanej praxe v priemere o 3%. Novela má vplyv aj na výšku štipendií doktorandov, ktoré sa zvyšujú o 8,7 %.
Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov s účinnosťou od 1. septembra 2019 sa upravia zmenou prílohy č. 4 a 5 k zákonu č. 553/2003 Z. z..
Odmeňovanie vo verejnom záujme
6. 8. 2019
Cieľom zákona schváleného 26. 6. 2019 je zvýšenie finančného ocenenia všetkých kategórií pedagogických a odborných zamestnancov s osobitným dôrazom na začínajúcich učiteľov.
Preto sa ustanovilo adresné zvyšovanie platov učiteľov s kratšou praxou (t. j. na začiatku kariéry), a to zvýšením platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a úpravou zvyšovania platových taríf v závislosti od dĺžky praxe.
Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa na základe návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov majú od 1. septembra 2019 zvýšiť o 9,5 %. Úpravou § 7 ods. 12 sa mení zvyšovanie platových taríf v závislosti od dĺžky praxe (o 0,25 % pre 1-8 rokov započítanej praxe, o 0,5 % od 9 do 40 rokov započítanej praxe). Úpravou § 8 ods. 2, § 10 ods. 3 a § 13b ods. 1 a 2 sa pri príplatku za riadenie, osobnom príplatku, príplatku za špecializované činnosti (triedny učiteľ, uvádzajúci zamestnanec) upravuje zvyšovanie platovej tarify z 24 % na 14 %. Pri zvyšovaní platových taríf sa tak zachováva absolútna výška uvedených príplatkov. Zvýšenie platových taríf sa odzrkadlí napr. vo zvýšení príplatku začínajúceho zamestnanca, príplatku uvádzajúceho učiteľa, príplatku za činnosť triedneho učiteľa a príplatku za prácu nadčas.