Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Osobitný bankový odvod je vlastne dvojité zdanenie
6. 11. 2019
Banky na Slovensku za osem rokov odviedli na daniach viac ako 1,2 miliardy eur a 97 miliónov eur do Fondu ochrany vkladov. Osobitný bankový odvod, kam banky uhradili ďalších 1,16 miliardy eur, je vlastne dvojité zdanenie. Uviedla to v stanovisku Slovenskej bankovej asociácie (SBA) k zmene osobitného bankového odvodu jej hovorkyňa Diana Priechodská Brodnianska. Pripomenula, že odvod sa mal platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 a má kryť náklady spojené s prípadnou finančnou krízou.
Do dnešného dňa slovenské banky ešte aj do tohto fondu odviedli 110 miliónov eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel. Podľa Priechodskej Brodnianskej nie je pravda, že banky poskytujú menej úverov. Práve naopak, ich počet je najvyšší v histórii aj vďaka atraktívnym úrokovým sadzbám. Na Slovensku môžu klienti čerpať úvery s úrokovými sadzbami, ktoré sú tretie najnižšie v eurozóne.
Spomalenie ekonomiky zatiaľ nenúti zamestnávateľov prepúšťať
4. 11. 2019
Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky by sa zatiaľ nemalo podpísať pod výrazné prepúšťanie v podnikoch. Ak sa firmy rozhodnúť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov, o prácu vo veľkých firmách pravdepodobne prídu ľudia v skúšobnej dobe alebo dohodári. Ukázal to prieskum, ktorý pre TASR dala vypracovať ČSOB banka na vzorke 617 respondentov. Firmy nie sú nútené v dôsledku slabšieho hospodárskeho rastu pristúpiť k prepúšťaniu.
Túto možnosť v prieskume uviedlo až 87,5 percenta opýtaných, urobiť tak musí iba 12,5 percenta firiem. Spomedzi nich viac ako tretina uviedla, že prepúšťať plánuje nevýkonných zamestnancov, ďalších 18 percent firiem prepustí dohodárov a 18 percent firiem sa rozlúči so zamestnancami v skúšobnej dobe. Z hľadiska veľkosti obratu sa do prieskumu zapojilo málo malých firiem. V prípade veľkých podnikov plánuje prepúšťať zamestnancov v skúšobnej dobe 18 percent firiem, 34 percent spomedzi týchto zamestnávateľov plánuje prepustiť brigádnikov. V prípade stredne veľkých firiem pätina prepustí dohodárov. Prieskum tiež ukázal, že ak sa firmy rozhodnú znižovať stavy, najviac by sa to malo dotknúť Trnavského (19,6 percenta) a Prešovského kraja (18,9 percenta). Väčšina firiem sa však naprieč krajmi zhodla, že nie sú nútení prepúšťať. Najvýraznejšie túto možnosť uviedli firmy v Nitrianskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji.
Medzinárodná spolupráca pri správe daní
30. 10. 2019
Cieľom novely zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností.
Novela zákona má odradiť sprostredkovateľov aj daňovníkov od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania a prostredníctvom neho sa má účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Zákonom sa bude riadiť informovaná a odborne zdatná verejnosť, ktorá navrhuje vysoko sofistikované opatrenia cezhraničného daňového plánovania.
Predmetná novela zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza sa ním automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zaviedla povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t. j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a návrhu zákona. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na sprostredkovateľa t. j. osobu, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje daňovníkovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u daňovníka. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. Za určitých okolností sa oznamovacia povinnosť týka aj samotného daňovníka.
Na podporu rodiny má ísť z rozpočtu v budúcom roku vyše 900-tisíc eur
28. 10. 2019
Na podporu rodiny v budúcom roku má ísť zo štátneho rozpočtu oproti očakávanej skutočnosti v tomto roku viac o 174,1 milióna eur. Celkovo majú výdavky na túto oblasť dosiahnuť 939,3 milióna eur. Počíta s tým návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktorý už schválila vláda a prerokuje ho ešte parlament.
Verejné výdavky na politiky podpory rodiny sú v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) na Slovensku mierne pod priemerom krajín Európskej únie (EÚ), ale ich štruktúra je výrazne zameraná na peňažné benefity na úkor služieb. "Práve služby, ako napríklad detské jasle, sú pritom kľúčové ako nástroj podpory rodín pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, začleňovaní matiek na trhu práce a znižovaní platových rozdielov medzi mužmi a ženami," uvádza rezort financií v návrhu rozpočtu. Priemerný rodič je na Slovensku na rodičovskej dovolenke takmer 24 mesiacov, podporovaná dĺžka je piata najdlhšia z porovnávaných krajín.