Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nemocnice si vypýtali peniaze na zvyšovanie platov
6. 2. 2020
Lekári a zdravotné sestry si od januára tohto roka našli na výplatnej páske o desiatky až stovky eur navyše. Len základný plat im stúpol zhruba o 6,2 percenta. Kým pre zdravotníkov je to plus, ich zamestnávatelia majú diery v rozpočtoch. Na to, aby nemocnice na Slovensku dokázali pokryť nárast miezd, potrebujú dodatočných 144 miliónov eur.
Ako prvé dostali prísľub dofinancovania súkromné zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska. S ministerstvom zdravotníctva a poisťovňami si teraz vyrokovali 56 miliónov eur. Zvyšok balíka, ktorý pôjde z rezervy štátu, pripadne univerzitným a fakultným nemocniciam. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová potvrdila, že vyrokované peniaze sú kryté rozpočtom na tento rok. „Je zároveň na manažmentoch nemocníc, aby s verejnými peniazmi zodpovedne hospodárili,“ dodala Eliášová.
Štátny fond rozvoja bývania
5. 2. 2020
Novela zákona reaguje na skúsenosti s poskytovaním podpory na obstaranie bývania podľa zákona č. 150/2013 Z. z., najmä na skúsenosti a podnety z praxe v reakcii na zmeny zákona.
Cieľom novely zákona je rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu požiadať o podporu na obstaranie bývania, a to predovšetkým s ohľadom na mladomanželov a mladé rodiny.
Podľa predchádzajúceho znenia zákona sa za špecifický druh žiadateľa o poskytnutie podpory so zvýhodnenými podmienkami považovali mladomanželia, ktorými boli manželia do 35 rokov, ak uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov, teda 1 rok pred podaním žiadosti. Novelou zákona sa táto skupina rozširuje na manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo aj skôr, najviac však 36 mesiacov (teda 3 roky) pred podaním žiadosti.
Zmena Trestného zákona po zmene náhradného výživného
3. 2. 2020
Skrátením podmienky trvania exekučného konania na vymoženie pohľadávky na výživnom z troch mesiacov na dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie sa zabezpečí včasnejšie poskytnutie náhradného výživného, ktoré bude riešiť aktuálnu potrebu finančných prostriedkov na dieťa.
V tejto súvislosti sa vstupuje aj do Trestného zákona, kde sa sprísňuje skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Cieľom novela zákona je taktiež zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. Predtým mala túto povinnosť oprávnená osoba. Novelou zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremenila. Vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si budú zo zákona príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a exekútor vymieňať. Povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však zostala nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe.
Náhrada škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním
30. 1. 2020
Hlavným zámerom úpravy Občianskeho zákonníka od 1. 12. 2019 je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom novely zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Právna úprava ale nezakladá ďalší druh nároku voči zamestnávateľovi, ktorý by presahoval rámec náhrad za stratu na zárobku počas práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v pracovno-právnych vzťahoch. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život. V týchto prípadoch ide o primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nie o odškodnenie presne kvalifikovanej, protiprávnym konaním spôsobenej majetkovej škody poškodeného spadajúcej do sféry základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.