Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmeniť sa musia dane aj dôchodky
21. 9. 2020
Naša ekonomika dostane najbližších sedem rokov z rozpočtu, eurofondov a ďalších finančných nástrojov viac ako 40 miliárd eur, ktorých využitie je podmienené zavádzaním reforiem.
Pomocnú ruku našej ekonomike by mohla v prípade prehlbujúcich sa problémov podať aj Národná banka Slovenska. „Premýšľame nad úľavami obmedzujúcich podmienok na to, aby mohli banky vôbec úverovať. Nechcem predbiehať, no ešte v septembri budú na stole opatrenia, ktoré by mohli situáciu trochu zlepšiť,“ uviedol počas HN konferencie Finančné riadenie podnikov viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor s tým, že posledné slovo bude mať Banková rada NBS. Tá podmienky poskytovania úverov sprísnila v novembri. Napríklad žiadatelia o akýkoľvek nový úver musia mať od januára podiel celkových splátok k príjmu menší ako 60 percent.
Veřejné finance se letos propadnou do schodku 6,4 procent HDP
16. 9. 2020
Veřejné finance letos skončí ve schodku 6,4 procenta hrubého domácího produktu (HDP), odhaduje v makroekonomické prognóze ministerstvo financí. Celkový veřejný dluh by pak měl stoupnout na 39,4 procenta HDP. Důvodem je propad daňových příjmů, nárůst výdajů rozpočtu kvůli zmírnění dopadů šíření koronaviru a s tím spojený vyšší schodek státního rozpočtu, uvedl úřad.
Loni veřejné finance skončily v přebytku 0,3 procenta HDP a celkový veřejný dluh činil 30,2 procenta HDP. Podle pravidel EU by se neměly dostat veřejné finance do deficitu většího než tři procenta HDP a dluh by neměl přesáhnout 60 procent HDP. Kvůli dopadům šíření koronaviru na příjmy státu ministerstvo financí letos prosadilo vedle navýšení schodku rozpočtu ze 40 na 500 miliard korun také novelu zákona o rozpočtové odpovědnosti. Podle ní je pro příští rok možné zvýšit strukturální deficit na čtyři procenta hrubého domácího produktu (HDP). To je deficit veřejných financí očištěný o vliv hospodářského cyklu. Změnu kritizovala Národní rozpočtová rada.
Po ôsmich rokoch končí škaredý odvod
14. 9. 2020
Od 1. januára budúceho roka má na Slovensku dôjsť k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Počíta s tým návrh zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo financií.
Návrh nadväzuje na podpísanie memoranda o spolupráci medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou, ku ktorému došlo ešte v júni tohto roka. Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára v roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie.
Priemerná nominálna mzda klesla, prvýkrát v histórii Slovenska
7. 9. 2020
V 2. štvrťroku tohto roka priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku dosiahla 1088 eur. Medziročne sa znížila o 1,2 percenta a prvýkrát klesla v období samostatnej Slovenskej republiky. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom.
Po zohľadnení miery inflácie pokles reálnej mzdy dosiahol tri percentá. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2020 klesla o 4,9 percenta.
Celkovo v 1. polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1087 eur.
Medziročne sa zvýšila o 2,4 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 percenta.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2054 eur), informácie a komunikácia (1918 eur) a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary (1864 eur).
"V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR," upozornili štatistici. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).