Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dopad krízy v Európe na Slovensko
22. 1. 2009
Slovenskom môžu čierne vyhliadky starých členských krajín Európskej únie radikálne zatriasť. Pochmúrne vyhliadky ekonomík najväčších obchodných partnerov môže dramaticky znížiť ich záujem o slovenské výrobky a zabrzdiť ich vývozy za hranice.
Predpovedá to dánska Saxo Bank. Našu krajiny môže
trvdo zasiahnuť aj fakt, že Slovensko má najväčšiu produkciu áut na obyvateľa
na svete. Dopyt po autách však kríza škaredo zmenší. Pokles alebo nižší rast
hospodárstva znamená, že sa v krajine vyprodukuje menej tovarov a služieb,
pretože ich firmy nebudú vedieť predať. To pre ľudí znamená väčšie riziko
straty práce a menšie šance na zdvihnutie platu.
Ak bude rast ekonomiky o 2,5 percent a zamestnanosť na nule,
podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank aj platy udržateľne môžu stúpnuť len o
2,5 %.
Tretí dôchodkový pilier nezarábal
22. 1. 2009
Väčšina klientov po obdržaní výpisov z účtov od doplnkových dôchodkových spoločností bude sklamaná. Nepriaznivý vývoj poznačil aj zhodnotenie doplnkových dôchodkových fondov v treťom pilieri.
Najhoršie
skončili tie príspevkové fondy, v ktorých majetku sú aj akciové investície. V
mínuse sú mnohé podielové fondy aj fondy v druhom pilieri.
Centrálna banka upozorňuje vo svojich pravidelných správach
už dlhšie, že zo zhodnotenia doplnkových fondov výrazne uberá nielen vývoj na
finančných trhoch, ale aj poplatková politika doplnkových dôchodkových
spoločností. Zákon im umožňuje účtovať si za správu až tri percentá z čistej
hodnoty majetku. O poplatkoch v
súčasnosti diskutuje NBS
s ministerstvom práce. Ministerstvo práce uviedlo, že v rámci najbližšej
novely chce ešte viac zjednodušiť prestupy medzi doplnkovými dôchodcovskými spoločnosťami.
Vystúpiť z tretieho piliera je nákladné. Ak sa tak niekto
rozhodne, zaplatí sankciu 20 percent
hodnoty svojho majetku.
Z auta používaného na podnikanie sa platí daň
22. 1. 2009
Daň sa platí buď v preddavkoch, po častiach alebo naraz. Daň treba priznať a zároveň zaplatiť najneskôr do konca januára. Tento rok je možné ju zaplatiť do 2. februára.
Tento rok sa hraničný termín trochu posunul,
pretože 31. január pripadne na sobotu. Vďaka tomu sa lehota na podanie
priznania a zaplatenie dane
z motorových vozidiel posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, teda
na 2. február.
Daň z motorových vozidiel za minulý rok podnikateľ priznáva
aj platí daňovému úradu príslušnému podľa evidencie vozidla.
Kto platil vlani preddavky na daň, po podaní daňového
priznania zaplatí len prípadný nedoplatok na dani, ak mu vznikol. Ak preddavky
boli vyššie ako vypočítaná daň, daňový úrad rozdiel vráti.
Daň z motorových vozidiel sa po 16. januári platí len v
eurách.
Podnikateľ, ktorý má viacero áut, neplatí daň osobitne, ale
za všetky autá naraz.
Z veľkého objemu nadčasov na skrátené zmeny
22. 1. 2009
V minulosti mali firmy a ich zamestnanci časté problémy s veľkým objemom nadčasov. Teraz ich trápi opačná situácia. Nižší počet zákaziek a finančná kríza ich totiž núti sedieť doma a zmieriť sa s nižšou mzdou.
Podobná situácia postihla aj zamestnancov žilinskej Kie a bratislavského
Volkswagenu. Obmedzenie pracovného času sa podpíše aj pod výplaty.
V Česku reagujú firmy na pokles záujmu o svoje výrobky
štvordňovým pracovným týždňom, no aj tak nedokázali zabrániť prepúšťaniu. Od
októbra sa na slovenských úradoch práce prihlásilo takmer tritisíc ľudí, ktorí
prišli o prácu u susedov.