Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Celková zamestnanosť počas posledných troch mesiacov stúpla
16. 2. 2009
Podľa piatkového rýchleho odhadu Štastického úradu počas posledných troch mesiacov 2008 na Slovensku pracovalo o 2,2 percenta ľudí viac ako v rovnakom období prechádzajúceho roku. Vo vývoji zamestnanosti, produkcie a tržieb bola na tom najhoršie priemyselná produkcia.
Poklesu zamestnanosti by mali zabrániť protikrízové opatrenia, ktoré
minulý týždeň schválila vláda. Medzi nimi je napríklad zakladanie sociálnych
podnikov, preplácanie odvodov firmám, ktoré sa dostanú do problémov a príspevky
nezamestnaným, ktorí sa rozhodnú založiť si živnosť a prevádzkovať ju
počas dvoch rokov.
Najväčšie priemyselné firmy si chcú svojich ľudí
udržať. Podarí sa im to len vtedy, ak sa opätovne neprepadne dopyt. Zatiaľ
pristupujú k redukcii pracovného času pred redukciou stavu zamestnancov.
Pri výpovediach treba dodržiavať zákon
13. 2. 2009
Najbezpečnejším spôsobom skončenia pracovného pomeru zostáva dohoda so zamestnancom. V prípade, ak sa strany nedohodnú, môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, o znížení stavu s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Výpoveď možno dať v prípade, že nemáte možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu v tomto mieste
alebo podrobiť sa príprave na túto inú prácu.
Vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému
stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Výpoveď je
neplatná, ak nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, v prípade,
že títo u zamestnávateľa pôsobia.
Hromadné prepúšťanie má tiež svoje pravidlá. Považuje sa zaň rozviazanie pracovného
pomeru počas 90 dní s najmenej dvadsiatimi zamestnancami. Zamestnávateľ je
povinný najneskôr mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so
zástupcami zamestnancov, prípadne priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia
umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť. Písomnú informáciu
o výsledku prerokovania musí
zamestnávateľ predložiť úradu práce a zástupcom zamestnancov. Zamestnancovi je
možné dať výpoveď z organizačných
dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej
informácie príslušnému úradu práce.
Ak však zamestnávateľ miesto z dôvodu hromadného
prepúšťania zruší, nemôže ho znova
obsadiť tri nasledujúce mesiace. A to
nielen pozíciu s rovnakým názvom, ale ani
pozíciu s iným názvom ale s
rovnakou náplňou práce.
Flexikonto alebo mínusové hodiny v Zákonníku práce
13. 2. 2009
Zamestnanec má počas mínusových hodín voľno, ale dostáva plnú mzdu. Mínusové hodiny si odpracuje v čase, keď bude mať firma dostatok zákaziek, a teda aj dosť práce pre svojich zamestnancov. Výhodou pre zamestnávateľa je, že nepríde o kvalifikovaného pracovníka. Pre zamestnanca to, že sa nestane nezamestnaným.
Na mínusových hodinách sa však vedenie firmy bude
musieť dohodnúť s odbormi. Ak odbory nie sú, zamestnávatelia ich na tento účet
musia založiť. Odsúhlasiť flexikonto len s podporou zamestnaneckých rád
nestačí. S odbormi sa bude treba dohodnúť aj na rozsahu mínusových hodín.
Odpracovanie takýchto hodín bude môcť zamestnávateľ vyžadovať iba do konca roku
2012. Ak bude mať zamestnanec mínusové hodiny
aj po tomto období, automaticky sa mu vynulujú.
Na flexikonte a jeho doplnení do Zákonníka práce sa dohodli koaliční aj
opoziční poslanci. Flexikonto môže byť maximálne 300 hodín a zamestnanci si ho
môžu otvoriť už o dva týždne.
Od začiatku marca bude štát prispievať zamestnávateľom aj na povinné odvody.
Nárok na príspevok budú mať len tí, ktorí nezrušia miesta a poskytnú
zamestnacom v určitých dňoch náhradu mzdy vo výške najmenej 60 percent. Nárok
na takúto podporu bude maximálne 60 dní do roka.
Druhý krízový balíček, určený na podporu začínajúcich životnostníkov,
zamestnávateľov, zamestnancov aj tých, ktorí si zamestnanie hľadajú sa stal
realitou.
Dnes budú poslanci hlasovať o daňovom balíčku.
Nemocnice a odborári sa zatiaľ na zvýšení miezd nedohodli
13. 2. 2009
O zvýšení miezd rokovali Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb a Asociácia fakultných nemocní. Zatiaľ sa nedohodli.
Zástupcovia
zdravotníckych zariadení argumentovali tým, že zatiaľ nevedia, koľko zdrojov
získajú od zdravotných poisťovní. Ďalšie stretnutie predstaviteľov zamestnancov
a najväčších zdravotníckych zariadení by sa malo uskutočniť začiatkom marca.
Termín vyjednávania s asociáciou menších nemocníc nie je ešte stanovený.