Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Úverové deriváty typu CDS sú nástrojom deštrukcie
12. 6. 2009
Podľa investora George Sorosa sú úverové deriváty typu CDS nástrojom deštrukcie a mali by byť zakázané zákonom.
Soros na
finančnej konferencie v Pekingu uviedol, že asymetria medzi rizikom a odmenou
spojenou s týmito finančnými nástrojmi je taká veľká, že potenciálne môže
položiť na kolená spoločnosti a finančné inštitúcie. Obchodovanie s takýmito
derivátmi by nemalo byť vôbec dovolené.
Credit default swap sa využíva ako poistenie úveru, teda slúži na ochranu
veriteľa pred meškaním platby respektíve jej nezaplatením. Ľudia CDS nekupujú
pretože očakávajú prípadné zlyhanie, ale preto, že očakávajú ich zhodnotenie v
súvislosti s nepriaznivým vývojom.
Jednou z veľkých spoločností využívajúcich CDS bola poisťovňa American
International Group (AIG), ktorá bankám ponúkala ochranu pred zhoršovaním
kvality ich portfólia, a to hlavne v spojení s hypotékami krytými cennými
papiermi.
Pre nesplácané hypotéky americká vláda
musela nakoniec AIG zachrániť od
kolapsu, pričom od septembra jej poskytla až 180 miliárd USD. Potenciálne škody, ktoré CDS môžu spôsobiť
nie sú obmedzené len na finančné inštitúcie. Premietli sa napríklad aj v
bankrote najväčšieho výrobcu novinového papiera v Severnej Amerike
AbitibiBowater, aj na zdĺhavom bankrote
americkej automobilky General Motors.
O obidvoch týchto prípadoch niektorí majitelia dlhopisov vlastnili CDS a
mali získať viac reorganizáciou než bankrotom. Soros hovorí, že je to ako kúpiť životné poistenie na
život niekoho iného a vlastniť povolenie na vraždu.
Nezamestnaní Slováci spoza hraníc nemajú nárok na podporu
12. 6. 2009
Mnohí Slováci si kúpili domy v Maďarsku či v Rakúsku a prišli o prácu. Len v okolí Bratislavy ich žije za hranicou okolo 1 500. To, že pracujú na Slovensku im môže narobiť veľké problémy.
V prípade straty zamestnania sa budú márne
uchádzať o podporu v nezamestnanosti. Slovenské úrady práce ich do evidencie
nezradia. Rovnako dopadnú aj v zdravotnej poisťovni. Poistenie si nebudú môcť
platiť ani ako dobrovoľne nezamestnaní. Aj napriek tomu, že riadne platili dane
a odvody slovenským úradom.
Zákonný stav je taký, že ak úrad práce
nezamestnaného nezaradí do evidencie, ani Sociálna poisťovňa sa ním nebude zaoberať. Podľa zákona o sociálnom
poistení sa konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti nemôže ani začať.
Problém je aj so zdravotným poistením. Keď
nezamestnaný spoza hranice poisťovni oznámi, že je bez práce, tá mu vezme
preukaz poistenca. Poistné mu neumožní platiť si ani z vlastného vrecka.
Znamená to, že zdravotnú starostlivosť na Slovensku si budú musieť financovať
zo svojho.
Osoba s trvalým pobytom v inom členskom štáte
je na území Slovenska verejne zdravotne poistená iba počas toho obdobia, v
ktorom je na našom území ekonomicky aktívna. Nezamestnaní sa musia prihlásiť do
systému verejného zdravotného poistenia v mieste trvalého pobytu.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takto je
postavená legislatíva EÚ a zmeny v zákone nechystá.
Zamestnanosť v priemysle sa znižuje
11. 6. 2009
Priemysel patrí medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky. Zamestnanosť v ňom od septembra minulého roku sústavne padá.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}Z najnovších údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že
do konca apríla 2009 v priemysle ubudlo takmer 82-tisíc pracovných miest.
Viac ľudí v tomto období pracovalo len v odvetví
informácií a komunikácií, v stavebníctve, doprave a skladovaní. Podľa
štatistického úradu rast zamestnanosti v sektore informácie a komunikácia
zabezpečujú najmä firmy poskytujúce prístup na internet a služby v oblasti
programovania a poradenstva.
Klesla zamestnanosť v reštauráciách a pohostinstvách,
vo veľkoobchode, v predaji a opravách motorových vozidiel, ubytovaní,
maloobchode a ďalších odvetviach.
Nižšie dane a viac "milionárov"
10. 6. 2009
Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane ľudia zaplatia na daniach menej. "Milionárov" pribudne.
Dôvodom je zvýšenie životného minima na úroveň 185,19 €. K zvýšeniu dôjde od 1. júla tohto roka.
Od životného minima sa sa neodvíja
len výška sociálnych dávok, ale aj nezdaniteľného minima alebo tzv.
odpočítateľnej položky. Tá je 22,5-násobkom životného minima. V tomto roku je 4
025,70 €. V roku 2010 bude 4 166,77 €.
Zmena výpočtu výšky nezdaniteľného minima, ktorá platí
od marca tohto roka predstavuje 22,5-násobok životného minima, v minulosti to
bolo len 19,2-násobok.
Zvýšenie odpočítateľnej položky má význam pre tých,
ktorí platia tzv. milionársku daň. "Milionármi" sa v budúcom roku
stanú ľudia, ktorých hrubá mesačná mzda bude 1 527 € a viac. Od tejto hranice
sa výška odpočítateľsnej položky začne znižovať. Ľudia s hrubým mesačným
zárobkom 3 078 € a viac zaplatia štátu na budúci rok na daniach najviac.