Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Špecializovaný trestný súd bol schválený
18. 6. 2009
Súd bude mať sídlo v Pezinku. Právna norma nadobudne účinnosť v deň, keď v Zbierke zákonov vyjde nález Ústavneho súdu o zrušení Špeciálneho súdu.
Činnosť špecializovaného súdu plynule nadviaže na činnosť špeciálneho súdu, ktorého vznik označil Ústavný súd za protiústavný.
Sudcov však po novom čakajú viaceré zmeny. Je to predovšetkým zníženie ich
príplatku ku mzde. Príplatok sa z doterajšieho šesťnásobku priemerného platu v
národnom hospodárstve zníži na dvojnásobok. Samotná mzda ostane na úrovni 1,3
násobku platu poslanca NR SR. Na dvojnásobok sa zníži aj príplatok špeciálnych
prokurátorov.
Poslanci tiež rozhodli, že špeciálni sudcovia neprídu
o stálu ochranku. Zákonom sa rozširuje vecná pôsobnosť špecializovaného súdu o
úkladnú vraždu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe,
falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov a
zneužívanie právomocí verejného činiteľa.
Daňové kontroly odhaľujú vyšší počet daňových únikov
18. 6. 2009
V prvých piatich mesiacoch tohto roka počet podozrení z trestných činov na daniach medziročne narástol o 28,34 %. Na tlačovej konferencii dnes o tom informovalo Daňové riaditeľstvo (DR) SR.
Na základe počtu podozrení na trestné daňové činy mohlo prísť k daňovým
únikom až v sume vyše 63 miliónov €. Počet oznámení stúpol aj v dôsledku toho,
že daňová správa aktívnejšie pristupuje k rizikovým subjektom a častejšie u
nich robí kontroly. Príjmy podnikateľských subjektov ohrozuje aj globálna
finančná kríza, a niektoré zo súkromných spoločností sa uchyľujú k daňovým
podvodom.
Cena slovenskej pracovnej sily pre podnikateľov zdražela
18. 6. 2009
Náklady firiem na pracovnú silu v prvom kvartáli 2009 narástli o 7,7 percenta medziročne, čo znamená, že spomedzi štátov V4 je od nás drahšia iba Česká republika. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat.
Nárast môže byť spôsobený jednak zvýšením
platov zamestnancov verejného sektora, a jednak vplyvom vyplatenia odstupného pri prepúšťaní spôsobenom globálnou
krízou, čo znamená jednoznačné zvýšenie vyplácaným prostriedkov. Za rastom
personálnych nákladov môže stáť aj prepúšťanie nízkopríjmových skupín
zamestnancov a vyplácanie odmien za predchádzajúci rok v prvých mesiacoch roka
2009.
Zavedenie eura tiež zapôsobilo ako dvojsečná
zbraň. Aj keď jeho silný kurz z
hľadiska ceny pracovnej sily škodil, jeho stabilita je do budúcnosti považovaná
za dlhodobejšiu výhodu.
Hoci cena pracovnej sily patrí medzi
najdôležitejšie faktory konkurencieschopnosti krajiny v regióne, netreba
zabúdať ani na ostatné indície, podľa ktorých Slovensko môže na atraktívnosti
získať.
Popularita kreditných kariet narastá aj na Slovensku
16. 6. 2009
Aj na Slovensku pomaly narastá povedomie o kreditných kartách a ich správnom využívaní. Narastá aj ich podiel na celkovom kartovom portfóliu.
Napriek
tomu v porovnaní s inými krajinami má Slovensko v tejto oblasti určité
medzery. V obehu je u nás okolo 4 mil.
kariet debetných. V rámci nich už
potenciál rastu MasterCard veľmi nepredpokladá vzhľadom na to, že ich
penetrácia je takmer 100-percentná. Naopak, priestor rásť majú stále kreditné
karty. Tých je v obehu zhruba 1,3 mil. kusov a ich podiel
sa pomaly zvyšuje.
Slovenské platobné prostredie je ovplyvnené vstupom Slovenska do eurozóny.
Ľudia používajú platobné karty na bežné nákupy oveľa častejšie, ako počas
minulých rokov. Podľa odhadov ku koncu tohto roka transakcie na platobných
termináloch prevýšia počet výberov hotovosti z bankomatov.
Spoločnosť MasterCard Europe je subjekt zodpovedný za riadenie obchodnej
činnosti MasterCard Worldwide v Európe. MasterCard rozvíja a uvádza na trh
platobné riešenia, spracováva každoročne viac ako 18 miliárd platieb a
poskytuje analytické a poradenské služby zákazníkom z radov finančných
inštitúcií a obchodníkov. Prostredníctvom svojho portfólia značiek, medzi ktoré
patrí MasterCard, Maestro a Cirrus, slúži MasterCard Worldwide spotrebiteľom a
podnikom vo viac ako 210 krajinách a územiach.