Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Odvody živnostníka do zdravotnej poisťovne
22. 6. 2009
Veľa živnostníkov patrí v problematike zdravotných odvodov medzi začiatočníkov. Živnostníkov zaujíma, aké zdravotné odvody si musia platiť a či ich musia platiť preddavkov alebo raz za rok? Medzi časté otázky patrí otázka, či sa musia prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Zdravotné poistenie sa
platí formou mesačných preddavkov a za kalendárny rok sa zúčtováva v ročnom
zúčtovaní poistného. Každý platiteľ poistného je povinný sám si vypočítať,
platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne
v každom kalendárnom mesiaci. Začínajúci živostnostníci, ktorí si nemajú z čoho
vypočítať základ dane, si sami stanovia výšku preddavku na poistné. Minimálna
výška poistného sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Na verejné zdravotné
poistenie je minimálny preddavok u SZČO pre rok 2009 vo výške 41,37 € (pre SZČO
so zdravotným postihnutím 20,68 €). Osoby samostatne zárobkovo činné sú povinné
uhradiť preddavky do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Poistenec je povinný oznámiť
zdravotnej poisťovni v lehote do 8 dní
všetky zmeny, ktoré majú vplyv na poistenie a odvody.
Zdravotné poistenie a osoby dobrovoľne nezamestnané
22. 6. 2009
Zdravotné poistenie musia platiť aj osoby, ktoré prišli o prácu, ale nechcú ísť na úrad práce.
Tieto
osoby sa stanú dobrovoľne nezamestnanými, resp. samoplatiteľmi. Samoplatitelia
sú povinní odvádzať pravidelne mesačné preddavky na zdravotné poistenie vo
výške 26,74 €.
Medzi firmami sa rozmohlo neplatenie faktúr
19. 6. 2009
Slovenské firmy si čoraz častejšie neplatia medzi sebou faktúry alebo meškajú s ich zaplatením. Priemerná doba úhrady pohľadávky sa oproti vlaňajšku výrazne predlžuje.
Konštatujú to firmy, ktoré sa
zaoberajú poistením pohľadávok. Slovenský index platobnej nedisciplinovanosti
sa zhoršil takmer o 30 %. Západná Európa sa v oblasti platobnej disciplíny
dostáva postupne z najhoršieho, situácia vo východnej sa stále zhoršuje.
Na neplatičov doplácajú menšie dopravné
spoločnosti, menší stavební subdodávatelia, kovovýroba, výrobcovia plastov a
gumy, strojári, sklári aj textilný priemysel.
Na zhoršujúcu sa platobnú morálku svojich
odberateľov môžu v budúcnosti najviac doplatiť práve menšie firmy. Mnohé z nich
už pocítili problémy s hotovosťou po tom, čo im banky priškrtili
financovanie. Niektoré sa uchýlili k
inému zdroju externého financovania - naťahovaniu splatnosti svojim
dodávateľom. V tejto situácii hrozí, že ak prestanú faktúry platiť aj ich
odberatelia, spustí sa domino efekt druhotnej platobnej neschopnosti.
Konflikt medzi ministerstvom a DSS pokračuje
19. 6. 2009
Podľa ministerky práce sa DSS-ky správajú nekorektne a zavádzajú pri spôsobe informovania ľudí o druhom penzijnom pilieri.
Posledné kroky DSS ministerka označila ako vážny morálny prešľap,
ktorý vychádza z cieľa ochrániť dobrý biznis - vlastné peniaze. Správcovia
dôchodkových úspor v liste zaslanom
Svetovej banke žiadali oficiálne
stanovisko k prípadnej zmene pomeru odvodov do kapitalizačného piliera. Svetová banka odpovedala s tým, že neodporúča
zníženie odvodov do druhého piliera.
Podľa ministerky niektoré penzijné spoločnosti už v
minulosti ovplyvňovali medzinárodné inštitúcie, aby svojimi stanoviskami
nepodporovali súčasnú vládu. Jednou z nich údajne bola aj Medzinárodná
asociácia sociálneho zabezpečenia.
Kritika dôchodkových spoločností sa v posledných dňoch
stupňuje. Zaútočil na ňu aj sám slovenský premiér. Podľa jeho slov dochádza k
obrovskému znehodnocovaniu vkladov ľudí v druhom pilieri. Rizikových akcií sa
správcovské spoločnosti údajne zbavujú
len z toho dôvodu, že vláda schválila zákon, podľa ktorého by prípadné
straty na dôchodkových účtov sporiteľov za polročné obdobie doplácať zo svojich
peňazí. To by pravdepodobne viedlo k zániku niektorých menších penzijných
spoločností.