Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Mýtne poplatky si bude možné predplatiť
3. 7. 2009
Prevádzkovatelia nákladných vozidiel a autobusov si mýto za jazdu po vybraných slovenských cestách budú môcť predplatiť. Poplatky bude však možné uhradiť aj následne na faktúru.
Návrh
Mýtneho poriadku, z ktorého to vyplýva, zverejnilo ministerstvo dopravy.
Elektronické mýto má začať fungovať od januára
2010.
Firmy, ktorých vozidlá budú platiť mýto, uzatvoria s prevádzkovateľom systému najskôr zmluvu o užívaní vybraných ciest. Následne
si budú môcť zvoliť, či si poplatky predplatia alebo ich budú hradiť na
faktúru. V takom prípade firmy zložia záruku.
Firmy si dohodnú tiež prenájom palubnej
jednotky, ktorá zaznamená pohyb vozidla po spoplatnenej časti cestnej siete.
Mýto bude možné zaplatiť v hotovosti, bankovým prevodom, inkasom z účtu aj
platobnou kartou alebo inou elektronickou formou, ktorú akceptuje
prevádzkovateľ systému. Preplatok do 100 € sa má vracať v hotovosti.
Kilometer jazdy bude stáť od 6,3 centa (1,90
Sk) do 20,9 centa (6,30 Sk) bez DPH a bude závisieť od typu cesty a kategórie vozidla.
Mýtne poplatky sa majú vyberať pomocou satelitnej technológie od vodičov
nákladných áut, kamiónov a autobusov. Vodiči osobných áut aj naďalej budú
platiť za jazdu po diaľniciach prostredníctvom diaľničných známok.
Recesia sa podpísala na nezamestnanosti aj na mzdách
3. 7. 2009
Recesia sa na ľuďoch podpísala jedným z najhorších spôsobov. V dôsledku nej začali strácať prácu.
Niektoré podniky museli siahnuť aj na
mzdy. Niekde ich zmrazili, niektoré firmy vplyvom krízy úplne vymazali
atraktívne benefity.
Napriek tomu
údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ukazujú, že priemerná mzda v prvom kvartáli dosiahla
710 eur, čo je po očistení o infláciu 1,6-percentný rast.
Nárast miezd v blízkej budúcnosti sa
neočakáva. Aj zamestnanci, ktorí boli zvyknutí na trináste a štrnáste platy,
môžu v tomto roku o tieto výhody prísť. Firmy budú opatrnejšie.
Reforma daňovej a colnej správy
2. 7. 2009
Reforma daňovej a colnej správy začína mať reálnejšiu podobu. Cieľom reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov.
Ministerstvo financií SR pripravilo nové návrhy dvoch
zákonov, ktoré upravujú pôsobnosť daňových orgánov ako aj samotnú správu daní.
Zákony rezort predložil do pripomienkového konania. Účinnosť by mali nadobudnúť
od začiatku roka 2012.
V prvej fáze by sa mala uskutočniť reforma
daňovej správy a vypracovanie príslušnej legislatívy. Daňová a colná správa by
sa mala zlúčiť až následne.
Harmonogram stanovuje, že by sa to malo
podariť k začiatku roka 2013. V návrhu nového zákona o daňových orgánoch
napríklad MF navrhuje zrušiť pracoviská
daňového riaditeľstva a zriadiť osem daňových úradov v sídle kraja a daňový
úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušeníe pracovísk daňového riaditeľstva by malo
viesť k zrýchleniu riadiacich a
rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra
k výkonu správy daní.
V súvislosti s plánovaným zjednotením výberu daní, ciel a odvodov MF SR
pripravilo aj návrh zákona o správe daní.
Cieľom návrhu je zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy a
zvýšiť mieru priamočiarosti procesov. Zákon by mal pomôcť odstrániť nejednoznačné
a neurčité pojmy a hlavne zabezpečiť rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane,
prípadne znížiť potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom.
Zákon uprednostňuje elektronické doručovanie
dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež
umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný
správca dane.
Pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorá je stanovená na začiatok roku 2012, bude
však potrebné ešte novelizovať jednotlivé daňové zákony.
Reforma je rozvrhnutá na dve fázy UNITAS I a
UNITAS II.
Zdravotné poistenie po ukončení štúdia
1. 7. 2009
Po ukončení štúdia môže dôjsť k niekoľkým situáciám. Podmienky platenia poistného na zdravotné poistenie budú vždy iné. V niektorých prípadoch poistenie platí štát, v iných nie.
Študent sa stane zamestnancom. Vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho
zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné na zdravotné poistenie.
Povinnosťou študenta však je oznámiť ukončenie štúdia.
Študent sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Napr. na základe živnostenského listu,
koncesnej listiny, alebo má na vykonávanie činnosti oprávnenie podľa osobitných
predpisov, napríklad vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa
autorského zákona a pod. Túto skutočnosť
je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
a musí si začať platiť preddavky na poistné sám v povinnej minimálnej sume.
Vznik živnostenského oprávnenia zdravotnej poisťovni oznamuje aj živnostenský
úrad.
Šudent sa po ukončení štúdia na
úrade práce zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni.
Platiteľom poistného za uchádzača o zamestnanie je štát.
Študent sa stane tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. T. j. nie je zamestnancom, nie je SZČO, nie
je poistencom štátu z iného dôvodu, nie je poistený v cudzine, nie je dlhodobo
v cudzine. Má povinnosť poistné si platiť sám a oznámiť to zdravotnej poisťovni.
Študent sa zamestná u zamestnávateľa v cudzine. Túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie na Slovensku
však nemá povinnosť platiť.
Študent odchádza na dlhodobý pobyt (viac ako 6 mesiacov) do cudziny. Môže
to byť z dôvodu cestovania, či iného ďalšieho štúdia. Aj túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie nie je
povinný platiť v prípade, že je súčasne zdravotne poistený v cudzine alebo má
poistenie liečebných nákladov v zahraničí uzatvorené v komerčnej poisťovni na
Slovensku.
Študent bude po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Študentom je aj počas prázdnin a až do zápisu na vysokú školu
poistné za neho platí štát. Platiteľom poistného je štát aj v prípade, že
študent ukončil prvostupňové štúdium na vysokej škole a pokračuje v
druhostupňovom štúdiu.
Ak študent štúdium preruší, nie je už poistencom štátu. Túto skutočnosť musí
oznámiť zdravotnej poisťovni. Musí si tiež platiť preddavky na poistné ako
samoplatiteľ v povinnej minimálnej sume, ak nie je zamestnancom, samostatne
zárobkovo činnou osobou alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu.