Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Platy rastú, súkromníci škrtajú
23. 9. 2009
Platy stúpnu tento rok viac ako sa čakalo. Vyhliadky na vyššie výplaty odhaduje najnovšie aj Národná banka Slovenska. Oproti vlaňajšku by celkové náklady zamestnávateľov na mzdy a odvody mali vzrásť takmer o 5 %.
Tento priemer však pravdepodobne zlepšila najmä štátna správa. Vláda ani v čase krízy totiž nestopla plánovanú valorizáciu miezd, čo odôvodnila udržaním sociálneho štandardu ľudí. Nepristúpila ani k prepúšťaniu.
Súkromníci na rozdiel od vlády škrtali. Rušili sa miesta a zástupy nezamestnaných sa budú podľa odhadov centrálnej banky zvyšovať minimálne do polovice budúceho roka.
Zmeniť zdravotnú poisťovňu treba do konca septembra
23. 9. 2009
Prihlášku na prepoistenie treba podať do konca septembra. Tento rok už o prepoistenie požiadalo viac ako 86-tisíc ľudí. Na výber je päť poisťovní. Dve štátne: Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa a tri súkromné: Apollo, Dôvera a Union. Občania by sa pred zmenou poisťovne mali poradiť s ošetrujúcim lekárom, či má s vybranou poisťovňou uzatvorenú zmluvu.
Poistenec má právo podať prihlášku len raz za rok a len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak si poistenec prihlášku podá na viacerých miestach, hrozí mu pokuta.
Od januára sa majú zlúčiť dve štátne poisťovne (Všeobecná a Spoločná) a dve súkromné poisťovne (Apollo a Dôvera).
Vláda, zamestnávatelia a odborári sa dohodli na novelizácii Zákonníka práce
22. 9. 2009
Vláda, zamestnávatelia a odborári sa na včerajšom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady dohodli na novelizácii Zákonníka práce.
Bola akceptovaná požiadavka zamestnávateľov, aby od marca budúceho roka bolo možné pracovný pomer na určitý čas dohodnúť najdlhšie na dva roky s tým, že v rámci dvoch rokov bude možné takýto pracovný pomer predĺžiť alebo dohodnúť opätovne najviac dvakrát.
Aktuálny Zákonník práce umožňuje dohodnúť pracovný pomer na určitý čas najdlhšie na tri roky. Počas troch rokov možno však predĺžiť alebo opätovne dohodnúť takýto pracovnoprávny vzťah len jedenkrát.
Sociálni partneri prerokovali aj možnosť predĺženia obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti. Ministerstvo práce a odborári sa dohodli na tom, že obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti by sa predĺžilo pre všetkých poistencov zo súčasných šesť na osem mesiacov. Zamestnávatelia zotrvali na svojom stanovisku, že na takýto krok treba najskôr vytvoriť zdroje.
Odborári od svojej pôvodnej požiadavky, aby sa obdobie poberania dávky v nezamestnanosti odstupňovalo v závislosti od počtu rokov poistenia v nezamestnanosti, ustúpili.
Minimálna mzda pravdepodobne prekročí 300 €
21. 9. 2009
Od budúceho roka sa minimálna mzda pravdepodobne zvýši o 4 % na 307,30 €. S takýmto návrhom prišiel premiér slovenskej vlády. Keďže ani zamestnávatelia ani odborári nechcú ustúpiť od svojich požiadaviek, nakoniec vo vláde prejde asi premiérov návrh. Zvýšenie o štyri percentá predstavuje oproti súčasným najmenším zárobkom 295,50 € nárast o 11,80 €.
Premiér navrhol, aby sa zostávajúce sporné štyri percentá rozdelili na roky 2011 a 2012 a potom sa pripočítali k reálnemu nárastu minimálnej mzdy.
Podľa premiéra minimálnu mzdu poberá len niečo vyše percenta ľudí. Zvýšenie minimálnej mzdy preto určite nebude znamenať krach slovenskej ekonomiky.