Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Stále hrozí hromadné prepúšťanie
13. 10. 2009
Počet pracovných miest, ktoré sú ohrozené hromadným prepúšťaním prekročil štyridsaťtisíc. V rámci hromadného prepúšťania bolo podľa údajov rezortu hospodárstva od začiatku roka z avizovaných 40 011 ohrozených miest skutočne prepustených 22 522 zamestnancov. Ohrozených v rámci hromadného prepúšťania naďalej zostáva 17 489 pracovných miest.
Počet pracovných miest nahlásených v rámci hromadného prepúšťania v štyridsiatom sledovanom týždni stúpol podľa ministerstva hospodárstva o tisícpäťdesiatosem. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidujú aj voľné pracovné miesta. Tých bolo celkovo 7 095. Najmenším počtom pracovných miest disponuje košický kraj, najväčším bratislavský.
Povinná licencia na predaj tvrdého alkoholu
13. 10. 2009
Ministerstvo financií, v snahe znižovať daňové úniky, prichádza s novým návrhom. Podľa neho veľkoobchodníkom s tvrdým alkoholom bude môcť byť len naozaj veľký podnik. Licenciu od colníkov by mali dostať iba tí obchodníci, ktorí majú dostatočné skladovacie priestory.
Informácie týkajúce sa danej problematiky po vzájomnej dohode zúčastnených strán ministerstvo poskytlo len v rozsahu zverejnenej tlačovej správy.
Na získanie licencie bude potrebná bezúhonnosť, daňová či odvodová spoľahlivosť obchodníka a ďalšie kritériá.
Plocha skladu by podľa novely zákona mala byť väčšia ako 200 štvorcových metrov, ročný obrat podnikateľa z predaja alkoholu by mal byť viac ako sto¬tisíc eur a zamestnávať musí viac ako desať ľudí.
Menej benefitov ako vlani
8. 10. 2009
Čoraz menej firiem poskytuje finančné aj nefinančné výhody svojim zamestnancom. Odmeny za posledný rok klesli v priemere o 15 % a dostalo ich o 8 % menej ľudí.
V treťom kvartáli tohto roka odmeny dosiahli priemernú výšku 878 €, čo je o 15 % menej ako pred rokom. Situácia je o niečo lepšia v prípade poskytovania 13. platu.
Jeho výška medziročne vzrástla o 9 % a dostala sa tak na úroveň 802 €.
Pri nefinančných výhodách najviac firmy ubrali na dodatočnom vzdelávaní zamestnancov, nápojoch na pracovisku a flexibilnom pracovnom čase. Najmenej spoločnosti obmedzili príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.
Celkovo firmy šetrili na všetkých skupinách zamestnancov. Nárast výhod však niektoré firmy zaznamenali výhody v prípade top manažérov. Medziročný jednopercentný nárast zaznamenali dva benefity, notebook aj na súkromné účely a príspevok na dôchodkové sporenie .
V poskytovaní obidvoch druhov výhod zaznamenal textilný a chemický priemysel, maloobchod, médiá a reštaurácie. Najmä menšie spoločnosti do 50 zamestnancov pristúpili k ich škrtaniu.
Tieto údaje vyplývajú z kontinuálneho internetového prieskumu platov, do ktorého sa zapojilo viac ako 101 000 respondentov.
Kontroly odhaľujú nárast čiernej práce
8. 10. 2009
Typickými príkladmi nelegálne zamestnaného človeka sú profesie predavačka alebo čašník. Majú síce pracovnú zmluvu, ale zamestnávateľ za nich neplatí odvody. Vyplýva to z pripravovanej správy o nelegálnej práci za prvý polrok 2009.
Počet nelegálne pracujúcich oproti rovnakému obdobiu minulého roka stúpol. Zmenilo sa aj poradie odvetví, ktoré s čiernou prácou majú najväčší problém. Stavebníctvo vystriedali na prvom mieste veľko a maloobchod, reštaurácie a hotely.
Pri odhaľovaní čiernej práce má pomôcť aj zvýšenie kontrol z Národného inšpektorátu práce. Ten vzrástol oproti prvému polroku 2008 dvojnásobne. Inšpektori odhalili o vyše 15 % viac nelegálne zamestnaných. Dôvodom na zvýšenie počtu kontrol bola aj hospodárska kríza, keďže práve v období krízy možno predpokladať vo zvýšenej miere zneužívanie zamestnancov.
Zamestnávatelia si majú z čoho vyberať, pretože nezamestnaní sú ochotní prijať akékoľvek podmienky. Často si neuvedomujú, že čiernou prácou prichádzajú o dôchodok či podporu v nezamestnanosti.
Pracujúci pred kontrolami neraz utekajú a zamestnávatelia sa odvolávajú na známosti.