Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Väčšina bánk bude cez sviatky zatvorená
23. 12. 2009
Cez sviatky bude väčšina bánk zatvorená, niektoré pobočky budú fungovať len dopoludnia. Preto by si pri dôležitých platbách mali ľudia skontrolovať, dokedy musia peniaze doraziť na správny účet.
V prípade, že je to potrebné (stavebné sporenie, poistky a pod.) poslať platbu ešte pred sviatočnými dňami. Podnikatelia aj občania sa tak vyhnú prípadným problémom s neskorým pripísaním peňazí na účet.
ZSSK Cargo Slovakia a odborári sa dohodli na predĺžení kolektívnej zmluvy
23. 12. 2009
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) sa so zástupcami deviatich odborových centrál dohodla na predĺžení podnikovej kolektívnej zmluvy na rok 2010. Zamestnávateľ sa zaviazal k zachovaniu priemernej mzdy dosiahnutej v roku 2008.
V roku 2008 priemerná mzda pracovníkov Carga v roku 2008 predstavovala 22 337 Sk (741,45 €) a bola medziročne vyššia o 8,2 %. V tomto roku zamestnanci majú nižšiu priemernú mzdu asi o 4,5 % oproti vlaňajšku. Počet zamestnancov spoločnosti klesol zhruba o 600 na 9 800, väčšina odišla na základe dohody o ukončení pracovného pomeru so sociálnou kompenzáciou.
V dôsledku rekordného poklesu výkonov v nákladnej preprave a následne aj výnosov z hlavnej činnosti pre krízu museli vo firme výrazne ušetriť osobné náklady. Kvôli prepadu výkonov zamestnanci nemajú nadčasovú prácu, znížili sa príplatky a prémie, týmto majú nižšiu priemernú mzdu zhruba o 4,5 percenta ako v roku 2008.
Slovenské Cargo pre krízu muselo v tomto roku zaviesť krízový manažment a obmedziť na minimum všetky náklady, ktoré nesúviseli s hlavnou činnosťou, nákladnou prepravou, alebo boli nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkyschopnosti firmy.
Spoločnosť pre pokles výkonov v apríli a máji zaviedla celozávodnú dovolenku, prešla na štvordňový pracovný týždeň. V septembri zaviedla aj flexikonto pre pracovníkov na miestach s najväčším prepadom výkonov, ktorí sú v limitovanom čase doma.
Hodinové náklady na prácu na Slovensku rastú pomalšie ako priemer EÚ
21. 12. 2009
Hodinové náklady firiem na prácu na Slovensku rastú pomalšie, ako priemer Európskej únie. Zjednodušene platí, že čím sú nižšie náklady na prácu, tým je lepšia konkurencieschopnosť krajiny.
Podľa Eurostatu v predposlednom štvrťroku tohto roka vzrástli medziročne náklady firiem na prácu v Európskej únii o 6,4 %.
Rýchlejšie ako priemer únie rástli náklady na prácu napríklad v Rumunsku, Bulharsku aj v Českej republike. Medziročne na Slovensku zdražela práca o 1,9 percenta, čo je pätnásty najrýchlejší rast v 27¬člennej Európskej únii.
V únii podľa Eurostatu najvýraznejšie rástli v treťom štvrťroku hodinové náklady práce v priemysle, stavebníctve a službách.
Okrem nákladov zamestnávateľov v treťom štvrťroku rástli pomalšie aj priemerné nominálne mzdy.
Spomalenie medziročnej dynamiky miezd aj nákladov práce zodpovedá zhoršeniu hospodárskej situácie, ktorá obmedzuje ochotu a schopnosť firiem plošne zvyšovať mzdy. Hodinové náklady práce sú odrazom toho, ako sa na trhu práce mení cena práce, štruktúra zamestnanosti a využitie existujúcich kapacít. Predstavujú celkové náklady, ktoré majú firmy so zamestnávaním ľudí, vydelené počtom odpracovaných hodín.
Za rozdielnou dynamikou vo vývoji hodinových nákladov sa môže skrývať rozdielny vývoj miezd, ale aj rozdielny vývoj v počte odpracovaných hodín. Rozdielny slovenský výsledok oproti priemeru únie môže byť spôsobený napríklad aj tým, že niektoré firmy radšej skrátili pracovný týždeň, ako by prepúšťali.
Skracovanie pracovného týždňa sa týkalo najmä zamestnancov s nižšími platmi. To u nás spomalilo štatistický rast miezd aj nákladov práce.
Priemerná ročná mzda v západnej Európe bola 39 889 eur, vo východnej Európe len 9358 eur.
Tajné lichtenštajnské kontá
18. 12. 2009
Daňové riaditeľstvo zatiaľ objavilo dve osoby, ktoré si podozrivo veľa peňazí uložili v zahraničnom daňovom raji, v lichtenštajnskej LGT Bank.
Prostredníctvom nadácií peniazmi z týchto kont potom živili seba a svoje rodiny. Polícia začala preverovať, či bol spáchaný trestný čin.
Informácie daňového úradu o tajných lichtenštajnských kontách Slovákov v LGT Bank Liechtenstein vo Vaduze, o ktorých nedávno písali aj HN, sa tak potvrdili. Peňažný vklad v tejto banke vysoko prevyšuje všetky príjmy týchto osôb za posledné roky. Právo narábať s peňažnými zdrojmi podľa údajov daňových pracovníkov malo desať osôb.
Slovenská daňová správa spolu s políciou najskôr preveruje podozrenia, či išlo o peniaze z nelegálnej činnosti. Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu je podané na policajné prezídium, odbor organizovanej kriminality v Košiciach a Bratislave.
Hovorca Daňového riaditeľstva nevylúčil, že zoznam podozrivých ľudí sa ešte rozšíri. V prípade zistenia polície, že peniaze nepochádzajú z čistého zdroja, budú dodatočne zdanené a ich majitelia sa dostanú do rúk polície. Naši daňoví kontrolóri úzko spolupracujú s daňovými správami v zahraničí.
Podľa Trestného zákona za trestný čin neodvedenia dane a poistného hrozí páchateľovi väzenie až do 12 rokov. V prípade podania dodatočného daňového priznania môžu byť páchateľom sankcie zmiernené. Na Slovensku je premlčacia lehota za neplatenie daní päťročná.