Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Minimálny vymeriavací základ pre SZČO
29. 12. 2009
Od januára budúceho roku stúpnu minimálne odvody na sociálne a zdravotné poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) o 8,1 % na 141,6 eura. Najnižší vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov na rok 2010 sa určuje ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2008. Minimálny vymeriavací základ na platenie odvodov pre SZČO bude od 1. januára 2010 predstavovať 319,58 eura. Najnižším vymeriavacím základom pre výpočet odvodov v tomto roku je pre SZČO minimálna mzda v sume 295,5 eura.
Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament schválil 11. marca tohto roka odpojila najnižšie odvody pre SZČO od minimálnej mzdy. Pre živnostníkov najnižším vymeriavacím základom pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie od 1. januára budúceho roka nie je minimálna mzda, ale 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku vykázanej za predminulý rok.
Zmeny daňového systému nie sú témou dňa
29. 12. 2009
Zmena daňového systému v smere zvyšovania daní alebo zavedenia progresívneho zdanenia podľa predsedu vlády Roberta Fica nebude témou blízkej budúcnosti.
Hospodársky rast krajiny umožňuje udržať aj pomerne nízke dane. Ide aj o zachovanie určitej stability prostredia, v ktorom sa pohybujú podnikatelia aj zamestnanci. Preto pokiaľ ide o právnické osoby dane zostali na úrovni 19 %. Pri fyzických osobách úpravami bola zavedená určitá miera solidarity a progresivity.
Premiér do budúcnosti pripustil v oblasti daní rozšírenie okruhu tovarov a služieb, ktoré spadajú pod zníženú desaťpercentnú sadzbu DPH.
Znižovania odvodov podľa premiéra v súčasnej situácii nie je reálne.
Mýtne poplatky budú vždy vnímané negatívne
29. 12. 2009
Minister dopravy Ľ. Vážny uviedol, že verejnosť alebo užívatelia dopravnej infraštruktúry budú mýto vždy vnímať negatívne, pretože doteraz boli zvyknutí užívať cesty za nízke poplatky. Mýtny systém však riešia aj veľké štáty, Nemecko či Francúzsko, ktoré majú silnejšiu ekonomiku ako Slovensko.
Mýtny systém by mal prispieť aj k tomu, aby sa čo najviac nákladu z ciest, ktoré sú vyťažené na 80 až 100 %, presunulo na železnice, ktoré sú vyťažené len na 25 až 30 %. Preprava železa, betónu, cementu a dreva by sa mala vrátiť na železnicu, kam naozaj patrí.
Elektronický výber mýta minister považuje za náročný a unikátny projekt, najväčší na Slovensku, ktorého vývoj je sledovaný aj v Európskej komisii. Treba počítať s tým, že prax prinesie aj problémy, ktoré nebolo v technicko-legislatívnom procese možné predvídať. Preto nie sú vylúčené zmeny v mýtnom poriadku.
Nezamestnané mamičky dostanú dávku v nezamestnanosti
29. 12. 2009
Mamičky, ktorým skončila rodičovská dovolenka a dostali v práci výpoveď, dostanú od začiatku februára zo Sociálnej poisťovne dávku v nezamestnanosti.Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení.
V súčasnosti má na dávku v nezamestnanosti poistenec nárok v prípade, ak získal v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných aspoň tri roky poistenia v nezamestnanosti. Obdobie rodičovskej dovolenky sa v súčasnosti pritom nepovažuje za obdobie poistenia v nezamestnanosti. Mamička, ktorej skončila rodičovská dovolenka, tak podľa aktuálneho zákona nemá pri strate zamestnania nárok na dávku v nezamestnanosti.
Od začiatku februára budúceho roka sa podľa novely zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v nezamestnanosti započíta aj doba prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti počas rodičovskej dovolenky.