Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vyššie odvody živnostníkov
18. 1. 2010
Podnikateľov aj tento rok čaká niekoľko noviniek v daniach a odvodoch. K najdôležitejším zmenám patrí: zmena termínu podávania ročného zúčtovania zo zdravotných odvodov do konca marca, zmena najnižších zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré sa už neplatia z minimálnej mzdy ale zo 44,2-percentného podielu priemernej mzdy, zmena platenia a registrácie DPH pri objednávaní služby z iného členského štátu (podnikateľ sa však automaticky nestáva platiteľom DPH, môže ním byť vtedy, ak sa pre to rozhodne dobrovoľne, alebo ak jeho 12-mesačný obrat prevýši 4025,70 €).
Ďalšie zmeny:
- O vrátenie DPH zo zahraničných nákupov v členských štátoch EÚ už podnikatelia nemusia žiadať zahraničné daňové úrady, ale slovenské.
- Daňovú stratu si podnikatelia môžu odpisovať o dva roky dlhšie ako doteraz, t. j. sedem rokov.
- Sprísni sa tzv. transferové oceňovanie, keď firma predáva tovar alebo službu za zvýhodnenú cenu svojej dcérskej firme, zamestnancovi alebo konateľovi. Firmy už nemôžu platiť DPH zo zvýhodnenej ceny, ale musia ju platiť z trhovej ceny.
- Bola zavedená povinnosť elektronicky podávať súhrnné výkazy k DPH, ak podnikateľ vyváža do iných členských štátov EÚ tovary alebo služby.
- Nezdaniteľná časť základu dane zostala naopak rovnaká ako vlani, t.j. 4025,70 €
Dane budú podnikatelia platiť zhruba v takej výške ako vlani, no stúpnu im odvody. Väčšina podnikateľov totiž do Sociálnej a zdravotných poisťovní odvádza najnižšie odvody. Od januára sa tieto odvody nebudú už platiť z minimálnej mzdy, ale zhruba z polovice priemernej mzdy. Od januára podnikatelia budú platiť zdravotné aj sociálne odvody zo sumy 319,58 eura, čo je 44,2 percenta priemernej mzdy v hospodárstve v roku 2008. Vlani platili odvody z necelých 300 eur.
Nové minimálne odvody podnikatelia musia odviesť do Sociálnej aj zdravotných poisťovní najneskôr do 8. februára. Pri nedodržaní termínu im hrozia finančné sankcie.
Priznanie aj odvody podnikatelia však môžu riešiť už teraz. Tlačivá daňových priznaní sú už zverejnené na webe Daňového riaditeľstva a tlačivá ročného zúčtovania odvodov na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva.
Zmeny v dani z pridanej hodnoty
18. 1. 2010
Podnikateľom pribudli od nového roku povinnosti v súvislosti so zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty. Registrovať sa k dani z pridanej hodnoty v niektorých prípadoch už musia aj podnikatelia, ktorí to doteraz robiť nemuseli. Zmena sa týka tých podnikateľov, ktorým zahraničné firmy z iných členských štátov EÚ poskytujú rôzne služby, napríklad právnické, z ktorých sa platí DPH.
Zmenu schválil vlani parlament z dôvodu, aby sa SR priblížila k pravidlám pre DPH v únii. Táto registrácia však neznamená, že podnikateľ sa zároveň stane platiteľom DPH, teda takým, ktorý si môže nárokovať odpočet tejto dane.
Zmena vyplýva z pravidiel únie, ktoré nariaďujú, aby sa cezhraničné služby nezdaňovali v sídle dodávateľa, ale v sídle odberateľa. Registračný formulár podnikatelia nájdu na internetovej stránke Daňového riaditeľstva. V zákone pre tento typ registrácie nie sú stanovené časové lehoty. Napríklad ak slovenský podnikateľ začne spolupracovať s právnickou kanceláriou z Česka, mal by sa registrovať na daňovom úrade, hoci nebude štandardným platiteľom DPH. Zaregistrovať by sa mal skôr, ako začne využívať služby tejto právnickej kancelárie.
Slovenský odberateľ okrem registrácie musí zaplatiť DPH, ak miestom dodania služby je Slovensko. Zahraničná firma mu preto pravdepodobne fakturovala službu bez zahraničnej dane.
V prípade, že sa odberateľská firma zo Slovenska na daňovom úrade nezaregistruje, český partner by jej mohol za služby fakturovať cenu s českou DPH, ktorá je na služby o percento vyššia ako u nás. Pre slovenského podnikateľa sa tým navyše celá vec neskončila. Ak si svoju registračnú povinnosť a povinnosť odviesť daň na výstupe slovenský podnikateľ nesplnil, môže byť penalizovaný.
Situáciu by mal riešiť tak, že sa čo najskôr zaregistruje a českého partnera požiada, aby mu vystavil novú faktúru. Faktúra bude tentoraz už bez českej DPH. K takejto cene si slovenský podnikateľ priráta 19-percentnú sadzbu DPH a odvedie ju do nášho štátneho rozpočtu.
V prípade, že slovenská firma by poskytovala služby pre zahraničnú firmu z iného členského štátu únie, aj tu platí, že firma sa musí registrovať pre DPH na daňovom úrade. Obdobne by sa mala registrovať na daňovom úrade v svojom štáte aj zahraničná odberateľská firma, aby slovenskému dodávateľovi poskytla identifikačné DPH číslo, ktoré bude musieť uviesť vo faktúre.
Pri platení DPH z cezhraničných služieb existujú aj výnimky. Nie všetky služby sa totiž zdaňujú v sídle firmy, ktorá je odberateľom služby zo zahraničia. Kultúrne a športové podujatia sa zdaňujú tam, kde sa uskutočňujú. V prípade, že napríklad slovenská firma dodá službu z oblasti kultúry českej, ale zrealizuje sa v Nemecku, DPH zostáva tam, a nie v sídle odberateľa, ktorým je v tomto prípade česká firma. Výnimkou je aj krátkodobý prenájom, ktorý sa tiež zdaňuje v mieste prenájmu, ktoré sa nemusí zhodovať so sídlom odberateľa.
Dlžníkom zdravotných poisťovní hrozí exekútor
15. 1. 2010
Zdravotným poisťovniam na poistnom dlhujú státisíce neplatičov. Ak sa poisťovne s nimi nedohodnú na splátkovom kalendári, príde na rad exekútor. Po zistení dlžoby poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov alebo dá návrh na vydanie platobného výmeru.
Zdravotná poisťovňa Union eviduje v súčasnosti 24 300 neplatičov. Výška ich pohľadávky na poistnom predstavuje približne 12 miliónov eur. V súčasnosti poisťovňa vedie voči neplatičom asi 1 800 exekúcií. Ide o najmenšiu poisťovňu na trhu s približne 360-tisíc poistencami. Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera nestihli včera pre krátkosť času zaslať aktuálne počty svojich dlžníkov.
Hovorkyňa Dôvery vysvetlila, že po zistení dlžoby poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov alebo dá návrh na vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Poistenca potom vyzvú na dobrovoľnú úhradu, dohodu o splatení dlhu alebo dajú návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor posúva prípad na súd, ktorý rozhodne o spustení exekúcie.
Odpustiť možno iba poplatok z omeškania. Zdravotná poisťovňa posudzuje jednotlivé žiadosti podľa vypracovaných kritérií. Zmienený úrok z omeškania môže poisťovňa odpustiť celý alebo iba jeho časť.
Z exekúcií navrhnutých v roku 2009 je aktuálne neukončených približne desaťtisíc konaní. Toto číslo je za dve bývalé poisťovne - Apollo aj Dôveru. Uvedené poisťovne sa od januára spojili do jednej pod názvom Dôvera. Dôvera má dovedna približne 1,4 milióna poistencov.
Daň z motorových vozidiel
14. 1. 2010
Daňovníkom, ktorí sú podľa zákona povinní podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, zostávajú posledné dva týždne. Od minulého roku sa daň z motorových vozidiel neplatí vopred, ale vysporadúva sa dodatočne. Tento rok teda podnikatelia podávajú daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2009.
Daň z motorových vozidiel musia platiť všetci tí podnikatelia, ktorí pri výkone svojej činnosti používali v roku 2009 osobné alebo nákladné motorové vozidlá a chcú, aby sa náklady súvisiace s týmito vozidlami zahŕňali do účtovníctva medzi výdavky, ktoré znižujú ich daňový základ.
Podnikatelia tak musia urobiť každoročne až po uplynutí kalendárneho roka v ktorom vozidlo využívali na podnikanie (podaním daňového priznania a zaplatením dane do konca januára nasledujúceho roka). Keďže 31. január tohto roku pripadá na nedeľu, ktorá je dňom pracovného pokoja , daňové priznanie možno podať ešte najbližší pracovný deň, teda v pondelok.
Od minulého roku je povinnosťou podávať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel každý rok. Opakovane ho musia podávať všetci daňovníci, ktorí používali predchádzajúci rok vo firme osobné či nákladné vozidlo na podnikanie. Bez rozdielu, či u nich nastali alebo nenastali zmeny, ktoré by ovplyvnili výšku dane. Daň z motorových vozidiel sa zúčtováva dodatočne, podobne ako je to pri zúčtovaní odvodov do zdravotnej poisťovne.
Daňovníci, ktorých daňová povinnosť je vyššia ako 660 € a zároveň nepresiahne 8 292 €, sú povinní platiť štvrťročné preddavky na daň za rok 2010. Preddavky sú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daň a preddavky na ňu sa platia podľa miesta evidencie vozidla a nie podľa sídla daňovníka. Zmeny priniesla novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku s účinnosťou od 1. decembra 2007.