Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prehodnotenie koncepcie životného minima
25. 1. 2010
Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) apeluje na rezort práce a sociálnych vecí, aby sa skrátilo obdobie prehodnocovania životného minima. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) má totiž v pláne prehodnotiť platnú koncepciu životného minima do roku 2012. KOZ odporúča, aby životné minimum, ktoré v súčasnosti pri plnoletej fyzickej osobe predstavuje 185,19 eura, bolo vyššie, pričom by malo kopírovať priemernú mzdu aj rast minimálnej mzdy na Slovensku.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí chcelo podľa ministerky riešiť prehodnotenie výšky životného minima už v roku 2009, k čomu aj smerovala jedna z úloh v Programovom vyhlásení vlády. Vzhľadom na štatistické zisťovanie, od ktorého sa odvíja spotrebný kôš a zisťovanie spotrebného koša, chýbal dostatok relevantných údajov, preto došlo k posunutiu termínu. Podľa slov ministerky skrátenie termínu na prehodnotenie životného minima nie je možné, pretože prvé relevantné štatistické údaje bude možné mať do roku 2011 a pre prehodnotenie bude reálny rok 2012.
Kľúčovou úlohou pre nové nastavenie úrovne životného minima bude zostavenie reálneho spotrebného koša, ako aj reálne zisťovanie rodinných účtov nízkopríjmových domácností.
V stredu by o koncepcii životného minima mala rokovať vláda. V prípade, že sa preukáže, že platné životné minimum nie je v súlade so záverečnými zisteniami uskutočnenými v rámci prehodnotenia životného minima, na prehodnotenie nadviaže zmena zákona o životnom minime, uvádza sa v návrhu koncepcie.
Prehodnotiť by sa malo aj poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, teda výška dávky v hmotnej núdzi pre rôzne typy rodín spolu s príspevkami k dávke tak, aby garantovali príjem na pokrytie základných životných potrieb domácností.
Úpravy životného minima aj úpravy dávky v hmotnej núdzi budú citlivo posudzované aj vo vzťahu k motivácii participovať na trhu práce, vzhľadom na to, že Slovensko je krajinou s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti v rámci Európskej únie. Termín ukončenia prác na prehodnotení životného minima sa predpokladá v roku 2012. Prípadná legislatívna zmena zákona o životnom minime prichádza podľa rezortu práce a sociálnych vecí do úvahy najskôr v roku 2013.
Odhalené daňové úniky
24. 1. 2010
V minulom roku odhalila Daňová správa SR daňové úniky v sume 435,5 milióna €, v roku 2008 to bolo 380,9 milióna €. Efektivita daňových kontrol vlani dosiahla 59,5 %, ich počet dosiahol číslo 18 820.
Takmer šesť z desiatich daňových kontrol skončí zistením daňového úniku. Kontrolóri vedia odhadnúť, na ktoré rizikové skupiny sa majú pri daňových kontrolách sústrediť.
Firmy tento rok na mzdách nepridajú
24. 1. 2010
Hlavnými tromfami zamestnávateľov pri vyjednávaní o nových kolektívnych zmluvách sú kríza, vysoká nezamestnanosť a nejasná budúcnosť. Systém odmeňovania sa zmenil. Okrem mzdy bol znížený aj objem rôznych sociálnych benefitov.
Hrozba straty zamestnania sa často využíva aj ako nátlak zo strany zamestnávateľov. Problémom je, že bežní zamestnanci a často ani odboroví predáci nemajú dostatok informácií na posúdenie pravdivosti tvrdení zamestnávateľa.
Odmeny a rôzne formy príplatkov sa krátili o desať, pätnásť i viac percent a v menšej miere sa vyplácajú také profity ako napríklad časť trinásteho platu pred letnou dovolenkovou sezónou a zimou.
Kolektívne zmluvy pred krízou sa uzatvárali na obdobie dvoch až troch rokov s podmienkou, že vyjednávanie o mzdách sa môže otvoriť každý rok počas ich platnosti. V súčasnosti sa zmluvy uzatvárajú na jeden rok, pretože objektívne ekonomické výhľady na dlhšie obdobie momentálne neexistujú.
Odvody do garančného fondu chránia zamestnancov
21. 1. 2010
Vláda pokračuje v posilňovaní práv zamestnancov. Cez zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa usiluje presadiť, aby dlhy skrachovanej firmy voči zamestnancom boli dôležitejšie ako napríklad dlhy k subdodávateľom. Zatiaľ čo odborári takýto postup kvitujú, zamestnávatelia nie. Zhoda nepanuje ani v názore, ako súčasný stav zmenia ostatné navrhované zmeny zákona. Veritelia firiem zatiaľ nevedia, či sa v konkurzoch dostanú aspoň k časti svojich peňazí skôr ako doteraz a či dostanú viac peňazí ako doposiaľ.
Podľa predstaviteľa Konfederácie odborových zväzov sa postavenie zamestnancov zlepší a budú mať väčšiu možnosť dostať sa k svojim pohľadávkam. Odborári tiež požadujú, aby sa ich zástupcovia automaticky stali aj členmi veriteľských výborov. Tieto orgány majú silný vplyv na to, ako konkurz prebieha, bez ich rozhodnutia nemôže správca napríklad predávať majetok. Členmi veriteľských výborov sú v súčasnosti zástupcovia firiem a ľudí, ktorým krachujúci podnik dlhoval najviac. Odborári sú to málokedy.
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska už dnešný zákon chráni zamestnancov dostatočne. Zamestnávateľ platí za zamestnancov odvody do garančného fondu Sociálnej poisťovne. Z neho by mali byť vyplácané aj mzdy v konkurze.