Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
O mladých ľudí firmy nestoja
5. 11. 2012
Rezort práce odhaduje, že projekty na podporu zamestnanosti mladých vytvoria vyše 10-tisíc pracovných miest.
Finančné problémy, nedostatok zákaziek, Zákonník práce a odvody. To sú dôvody, pre ktoré firmy zatiaľ nejavia záujem o projekty na pomoc mladým na úradoch práce. Rezort na ne vyčlenil 70 miliónov eur. Medzi ne patrí napríklad aj preplácanie 95-percentnej časti minimálnej mzdy na nového zamestnanca.
Rezort práce chce vďaka projektu na podporu zamestnanosti pomôcť viac ako desaťtisícom mladých ľudí evidovaných na úrade práce viac ako tri mesiace.
Na úrade práce má zamestnanec na klienta mesačne 58 sekúnd
5. 11. 2012
Personálne zabezpečenie služieb zamestnanosti má Slovensko spomedzi členských krajín OECD najhoršie.
Úrady práce získajú rozšírené kompetencie, aby mohli flexibilnejšie pracovať s nezamestnanými.
S tým súvisí aj navrhovaná zmena príspevkov v novele zákona o službách zamestnanosti.
Riaditelia úradov tak dostanú väčšiu voľnosť pri využívaní jednotlivých príspevkov podľa miestnych potrieb.
Budú teda môcť uprednostňovať tie príspevky, ktoré prinášajú reálne výsledky pre podporu zamestnanosti v regióne.
Štátu na daniach najviac prispejú banky
30. 10. 2012
Štát prvýkrát ukázal, ktoré firmy na budúci rok najviac doplatia na zvýšenie daní z 19 na 23 percent.
Nové sadzby najviac ukroja zo ziskov bankového sektora. Na celkových výnosoch štátu z firemných daní sa podieľajú viac ako desatinou. Len na daniach si tak môžu pri nezmenených ziskoch priplatiť až 37 miliónov eur.
V „rebríčku“ najväčších platcov dane sú hneď za bankami energetici a veľkoobchod.
Ostatné firmy tiež majú niekoľko možností, ako znížiť negatívne dosahy vyšších daní. Jednou z nich je optimalizácia, časť firiem si môže preniesť sídlo spoločnosti do zahraničia. Okrem toho si však treba uvedomiť aj fakt, že veľkú časť slovenskej dane z príjmu platia firmy s medzinárodnými aktivitami či zahraničnými vlastníkmi.
Dohodári prídu o peniaze, niektorí o prácu
30. 10. 2012
Firmy avizujú, že vyššie náklady kvôli novému Zákonníku práce a odvodom budú v neprospech ľudí.
Menej peňazí a v najhoršom prípade aj strata práce. Aj na tieto na dva scenáre sa budú musieť pripraviť od nového roka státisíce dohodárov. Firmy totiž vyššie náklady, ktoré im spôsobili nielen zmeny v Zákonníku práce, ale aj zvýšenie odvodov, prejavia v neprospech nich.
Dohodári budú od januára platiť rovnaké odvody ako zamestnanci. Taktiež vládny Smer-SD v parlamente schválil novelu Zákonníka práce, ktorá zavádza pre dohodárov väčšiu ochranu.