Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vojaci a policajti neprídu o výsluhové dôchodky
15. 11. 2012
Rezort vnútra už pripravil návrh novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá sa okrem iného dotkne aj ich výsluhových dôchodkov.
Navrhované zmeny však chce minister vnútra najprv prerokovať s partnermi v silových rezortoch a následne predstaviť ministerstvu financií.
Ministerstvo vnútra predstavilo prvý návrh zmien na konci leta. V nich predpokladalo posun nároku na výsluhový dôchodok pre príslušníkov poriadkových síl z doterajších 15 na 25 rokov štátnej služby. Jeho poberatelia mali navyše do dosiahnutia veku 62 rokov platiť 10-percentný stabilizačný odvod.
Návrh, ktorý zahŕňal tieto a ďalšie zmeny, však narazil na rezort financií. Ten v tom istom čase zvažoval riadne zdanenie výsluhových dôchodkov 19-percentnou daňou. Minister financií ustúpil od takejto zmeny s tým, že dal šéfom silových rezortov čas na vypracovanie zmeny, ktorá by zabezpečila "dlhodobú udržateľnosť vyplácania výsluchových dôchodkov".
Politici a sudcovia budú mať aj naďalej výsadné platy
15. 11. 2012
Spomedzi ľudí, ktorých platí štát, štátnych zamestnancov a ústavných činiteľov v budúcom roku najviac zarobia sudcovia, prokurátori a politici.
Sudcom a prokurátorom ako jediným by príjmy mali rásť o valorizáciu.
Poslanci parlamentu a členovia vlády si platy síce plánujú zmraziť, stále však s ich výškou budú na prvých miestach rebríčka. Zatiaľ nie je isté, či štát pridá aj lekárom a či sa z lepších príjmov budú tešiť aj učitelia. Ostatným zamestnancom štátnej správy hrozí päťpercentný pokles miezd alebo ich zmrazenie.
Podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok by sa mali sudcom od januára dvihnúť platy priemerne o 230 eur, čím by sa dostali na úroveň 3 633 eur. Podobne sú na tom aj prokurátori, ktorí by mali zarábať v priemere 3 393 eur.
Úrok na pôžičky zo štátneho fondu pre učiteľov a študentov bude najviac 4,5 %
14. 11. 2012
Nový fond má od januára 2013 nahradiť súčasný Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov.
Úroková sadzba pôžičiek z nového pôžičkového fondu pre študentov a pedagógov bude obmedzená stropom 4,5 percenta.
Nový fond má od januára 2013 nahradiť súčasný Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov. Pri žiadosti o pôžičku budú mať prednosť študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium alebo dávky v hmotnej núdzi.
Až po nich nasledujú študenti s lepšími študijnými výsledkami. Pri udeľovaní pôžičiek budú mať zároveň prednosť denní študenti pred externými. O pôžičku pre pedagógov môžu žiadať pedagogickí zamestnanci, odborní zamestnanci a doktorandi. Pri pedagógoch budú mať prednosť začínajúci učitelia.
100-tisíc ľudí skončí pre Zákonník práce
12. 11. 2012
Zamestnávatelia najnovšie odhadujú, že najmä pre nový Zákonník práce bude v najbližších dvoch rokoch prepustených až stotisíc ľudí.
Pred dvomi mesiacmi pritom hovorili „len“ o polovici.
Dôvodom majú byť najmä zmeny v definícii závislej práce, ktorá zužuje priestor na zamestnanie lacnejšieho živnostníka na pozíciu zamestnanca, ale aj zodvodnenie dohodárov či zdraženie výpovedí.
Vláda stojí za svojím zákonníkom, ktorým chcela zlepšiť postavenie zamestnancov. Okrem nového zákonníka aj vyššie dane či nedostatok zákaziek.