Poradca s.r.o.

Hlavná stránka >> Spravodajstvo >> ... >> Skladba mesačného výkazu...

7. 5. 2025

NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Nové členenie stavieb

Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...

Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...

Linka 116117 – linka pomoci

Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Záchranná zdravotná služba – nový systém

Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien...

Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby...

Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej...

Murphy radí

Murphy o láske

sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.

Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.

Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)

Márnivosť môže byť nebezpečná

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

(Murphyho zákony v bájkach)

Človek a múdrosť

História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)

Hlúposti sa medze nekladú

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

(Murphyho zákony v bájkach)

Kolíska práva

Dokazovanie prináleží tvrdiacemu, nie popierajúcemu.

Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.

Keď chýbajú peniaze, chýba všetko.

(Myšlienky bez cla)

Skladba mesačného výkazu na sociálne poistenie

29. 4. 2022

Z dôvodu zavedenia inštitútu skrátenej práce bol od 1. 3. 2022 ustanovený nový druh poistného na sociálne poistenie, tzv. poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).

Poistné je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
V prípade iných zamestnancov (na ktorých sa podpora v čase skrátenej práce nevzťahuje, napr. dohodári, výkon funkcie konateľa, poslanca obecného zastupiteľstva apod.) k žiadnej zmene v sociálnom poistení nedochádza a zamestnávateľ poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce za týchto zamestnancov neplatí a nevykazuje.
Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“, ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení sú platitelia poistného povinní vykazovať a odvádzať poistné od 1. 3. 2022 na:
• nemocenské poistenie (ďalej aj „NP“),
• dôchodkové poistenie (ďalej aj „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj „PvN“),
• garančné poistenie (ďalej aj „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• úrazové poistenie (ďalej aj „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity (ďalej aj „RfS“),
• poistné na financovanie podpory (ďalej aj „PFP“), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Zamestnávateľ, ktorý bude platiť PFP, rozdelí poistné medzi PvN a PFP a to sadzbou 0,5 % na PvN a sadzbou 0,5 % na PFP. Jednotlivé sumy poistného vrátane nového poistného na financovanie podpory sa zaokrúhľujú podľa § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent nadol a vykazujú sa v mesačnom výkaze poistného.
K

Trend zdražovania peňazí pokračuje

28. 9. 2018

Dve pre Slovensko kľúčové krajiny zvýšili základné úrokové sadzby v snahe brzdiť zadlžovanie sa domácností. USA udávajú ekonomické trendy pre zvyšok sveta a Česká republika je naším druhým najväčším obchodným partnerom. Obe krajiny sa navyše zastrájajú, že toto zvýšenie neostane posledným.

Česká národní banka zvýšila nástroj menovej politiky o štvrť percentuálneho bodu z 1,25 percenta na 1,50 percenta. Stalo sa tak už tretí raz v roku 2018, naposledy zvýšila úrokové sadzby v auguste a do konca roka tak môže urobiť ešte dvakrát. Druhé zvýšenie však ešte nie je isté, tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. „Uvidíme, akú veľkú váhu bude ČNB pripisovať kurzu koruny, ktorý momentálne nereaguje na vývoj ekonomiky, ale podlieha medzinárodným rizikám,“ uviedla Muchová. Podľa Lukáša Kovandu z Czech Fund je za neobvykle svižným postupom ČNB najmä snaha schladiť prehrievajúci sa miestny trh práce a čiastočne aj trh s nehnuteľnosťami, no hlavne odstrániť hrozbu slabej koruny, ktorá je potenciálne nežiaducim protiinflačným činiteľom. „Česká národní banka tiež musí tlmiť možný dosah ďalšieho zvyšovania platov a do určitej miery tiež zdražovanie energií,“ doplnil zoznam dôvodov Kovanda. Rast cien energií, tak elektriny, ako aj plynu, bude v rozmedzí šesť a deväť percent.

(Zdroj: hnonline.sk)

Pnutie na trhu práce zvýši Slovákom platy

26. 9. 2018

Podľa prognóz Národnej banky Slovenska na tretí štvrťrok tohto roka chýba na našom pracovnom trhu viac ako 80-tisíc pracovníkov, čo je približne počet obyvateľov Nitry alebo Banskej Bystrice. Chýbajúca pracovná sila tak tlačí na zvyšovanie platov. „Mzdové náklady boli revidované nahor. Do roku 2020 by mali kumulatívne vzrásť o 21 percent, pričom produktivita práce by sa mala zvýšiť miernejšie,“ dopĺňa guvernér NBS Jozef Makúch. Absencia ľudí však okrem toho spomaľuje aj rast hrubého domáceho produktu o jedno celé percento. Dopĺňa, že to môže mať v dlhšom horizonte dosah na našu konkurencieschopnosť.

Národná banka Slovenska však i napriek tomu očakáva, že rast HDP v strednodobom horizonte neklesne pod štyri percentá. V budúcom roku sa dokonca ešte zvýši o polovicu percentuálneho bodu na 4,5 percenta, k čomu pomohli vyššie súkromné investície, tvorba hrubého fixného kapitálu, rýchlejšie čerpanie eurofondov, ale aj zvýšenie investícií do automobilového priemyslu. „Naopak, slabšiu dynamiku zaznamenala súkromná spotreba, ktorá nenaviazala na silný rast mzdovej bázy,“ pokračuje Makúch. V budúcnosti by sa to však malo zmeniť a domáca spotreba bude vyššia.

(Zdroj: hnonline.sk)

450 eur aj bez práce?

24. 9. 2018

V súčasnosti platí, že kto zarába, zväčša musí vyžiť zo svojho „čistého“ platu a kto nezarába, môže počítať s tým, že mu úrady vypočítajú a pošlú nejakú podporu. Existujú však aj zástancovia iného modelu. Podľa nich by mohol nejakú sumu z verejných peňazí dostávať úplne každý. Takzvaný základný príjem testovali na dvoch tisíckach ľudí vo Fínsku, nad podobným experimentom sa uvažovalo v USA, vo Švajčiarsku nápad už dokonca stihli odmietnuť v referende.

Zástancovia však koncept považujú za dobrý. „Kombinácia NZP a zdaňovania výdavkov pôsobí proti zvyšovaniu nerovnosti, keď NZP zabezpečuje každému určitý príjem a zdaňovanie spotrebných peňažných výdavkov zabezpečuje, že čím má človek väčšiu osobnú spotrebu, tým väčšie dane platí. (...) NZP by uľahčil zakladanie nových (slobodných) firiem, pretože ľudia by v nich mohli pracovať aj bezodplatne, kým by firma nezačala mať príjmy vyššie než výdavky. NZP dáva ľuďom do rúk peňažnú moc, ktorá je inak koncentrovaná u vlastníkov kapitálu,“ vymenúva pre Aktuality.sk Martin Bobko z iniciatívy zakladnyprijem.sk V slovenských podmienkach by podľa neho bolo udržateľné, ak by dospelí dostávali každý mesiac po 450 eur a deti a mládež vo veku do 18 rokov po 225 eur. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je u nás aktuálne takmer 443 eur mesačne, priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi zhruba 135 eur.

(Zdroj: aktuality.sk)

Zastropovenie veku odchodu do dôchodku by bolo extrémne drahé

21. 9. 2018

Pokiaľ Smer presadí s častou opozície skorší odchod do dôchodku, tak pracujúcim budú musieť extrémne vzrásť odvody. Zamestnancom výrazne klesne čistá mzda. Stanovenie maximálneho veku odchodu do penzie na 64 rokov by malo fatálne následky pre všetkých. Ekonómovia aj časť odborárov tento poslanecký návrh z dielne smeráckych poslancov rezolútne odmietajú a na jeho adresu nešetria kritikou. Poslanci legislatívu v stredu posunuli do ďalšieho čítania a definitívne by mali o nej hlasovať do konca tohto týždňa. Experti však upozorňujú na obrovskú cenu, ktorú zaplatí súčasná a budúca generácia pracujúcich. Odborník na penzie Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela odhaduje celkové náklady prípadného maximálneho dôchodku na 120 miliárd eur. Len na porovnanie štátny rozpočet je približne na úrovni 37 miliárd eur. „Už v súčasnosti neustále dotujeme vyplácanie súčasných penzií a v budúcnosti tento návrh spôsobí, že budeme musieť hľadať riešenia vo forme zvýšenia daní a odvodov a zároveň znižovania priznávaných dôchodkov,“ hovorí Šebo.

Rana pre našu ekonomiku. Jeho slová potvrdzujú aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá dohliada na verejné financie. Podľa nich by slovenská ekonomika v priebehu nasledujúcich desaťročí veľmi utrpela. Hospodársky rast by totiž výrazne spomalil, a to až o 9 percent. „Tým by sa výška novopriznaných dôchodkov automaticky znížila o približne 10 percent v porovnaní so súčasným stavom,“ tvrdí RRZ. Preto by musela vláda vybrať od ľudí ešte viac peňazí. Analytici RZZ vypočítali, že len v budúcom roku by musel kabinet zvýšiť odvody pre pracujúcich o 3 percentuálne body. Dnes zamestnanci odvádzajú do dôchodkového systému 34,6 % zo svojich hrubých miezd. Ani to by však nestačilo a v nasledujúcich rokoch by musel štát zdvihnúť odvody až na úroveň takmer 43 percent. Zvyšenie daní. Pokiaľ by náklady na toto opatrenie nemali niesť zamestnanci v podobe zvýšených odvodov, tak by musel štát zvýšiť iné dane. Napríklad by musel zvýšiť výnos z dane z príjmu pre firmy alebo zdvojnásobiť výnos zo spotrebných daní. Alternatívou by bolo úplné zrušenie všetkých sociálnych dávok či celkových kapitálových výdavkov (štátne investície). Poslanecký návrh síce podporuje Odborový zväz KOVO, ale nie všetci zástupcovia zamestnancov s ním súhlasia. Šéf Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský kritizuje chystané zmeny. Nepáči sa mu fakt, že zákon by hádzal do jedného vreca všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ide o manuálne alebo duševne pracujúceho.