Skladba mesačného výkazu na sociálne poistenie
29. 4. 2022
Z dôvodu zavedenia inštitútu skrátenej práce bol od 1. 3. 2022 ustanovený nový druh poistného na sociálne poistenie, tzv. poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).
Poistné je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
V prípade iných zamestnancov (na ktorých sa podpora v čase skrátenej práce nevzťahuje, napr. dohodári, výkon funkcie konateľa, poslanca obecného zastupiteľstva apod.) k žiadnej zmene v sociálnom poistení nedochádza a zamestnávateľ poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce za týchto zamestnancov neplatí a nevykazuje.
Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“, ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení sú platitelia poistného povinní vykazovať a odvádzať poistné od 1. 3. 2022 na:
• nemocenské poistenie (ďalej aj „NP“),
• dôchodkové poistenie (ďalej aj „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj „PvN“),
• garančné poistenie (ďalej aj „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• úrazové poistenie (ďalej aj „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity (ďalej aj „RfS“),
• poistné na financovanie podpory (ďalej aj „PFP“), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Zamestnávateľ, ktorý bude platiť PFP, rozdelí poistné medzi PvN a PFP a to sadzbou 0,5 % na PvN a sadzbou 0,5 % na PFP. Jednotlivé sumy poistného vrátane nového poistného na financovanie podpory sa zaokrúhľujú podľa § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent nadol a vykazujú sa v mesačnom výkaze poistného.
K
Medzi firmami sa rozmohlo neplatenie faktúr
19. 6. 2009
Slovenské firmy si čoraz častejšie neplatia medzi sebou faktúry alebo meškajú s ich zaplatením. Priemerná doba úhrady pohľadávky sa oproti vlaňajšku výrazne predlžuje.
Konštatujú to firmy, ktoré sa
zaoberajú poistením pohľadávok. Slovenský index platobnej nedisciplinovanosti
sa zhoršil takmer o 30 %. Západná Európa sa v oblasti platobnej disciplíny
dostáva postupne z najhoršieho, situácia vo východnej sa stále zhoršuje.
Na neplatičov doplácajú menšie dopravné
spoločnosti, menší stavební subdodávatelia, kovovýroba, výrobcovia plastov a
gumy, strojári, sklári aj textilný priemysel.
Na zhoršujúcu sa platobnú morálku svojich
odberateľov môžu v budúcnosti najviac doplatiť práve menšie firmy. Mnohé z nich
už pocítili problémy s hotovosťou po tom, čo im banky priškrtili
financovanie. Niektoré sa uchýlili k
inému zdroju externého financovania - naťahovaniu splatnosti svojim
dodávateľom. V tejto situácii hrozí, že ak prestanú faktúry platiť aj ich
odberatelia, spustí sa domino efekt druhotnej platobnej neschopnosti.
Konflikt medzi ministerstvom a DSS pokračuje
19. 6. 2009
Podľa ministerky práce sa DSS-ky správajú nekorektne a zavádzajú pri spôsobe informovania ľudí o druhom penzijnom pilieri.
Posledné kroky DSS ministerka označila ako vážny morálny prešľap,
ktorý vychádza z cieľa ochrániť dobrý biznis - vlastné peniaze. Správcovia
dôchodkových úspor v liste zaslanom
Svetovej banke žiadali oficiálne
stanovisko k prípadnej zmene pomeru odvodov do kapitalizačného piliera. Svetová banka odpovedala s tým, že neodporúča
zníženie odvodov do druhého piliera.
Podľa ministerky niektoré penzijné spoločnosti už v
minulosti ovplyvňovali medzinárodné inštitúcie, aby svojimi stanoviskami
nepodporovali súčasnú vládu. Jednou z nich údajne bola aj Medzinárodná
asociácia sociálneho zabezpečenia.
Kritika dôchodkových spoločností sa v posledných dňoch
stupňuje. Zaútočil na ňu aj sám slovenský premiér. Podľa jeho slov dochádza k
obrovskému znehodnocovaniu vkladov ľudí v druhom pilieri. Rizikových akcií sa
správcovské spoločnosti údajne zbavujú
len z toho dôvodu, že vláda schválila zákon, podľa ktorého by prípadné
straty na dôchodkových účtov sporiteľov za polročné obdobie doplácať zo svojich
peňazí. To by pravdepodobne viedlo k zániku niektorých menších penzijných
spoločností.
Špecializovaný trestný súd bol schválený
18. 6. 2009
Súd bude mať sídlo v Pezinku. Právna norma nadobudne účinnosť v deň, keď v Zbierke zákonov vyjde nález Ústavneho súdu o zrušení Špeciálneho súdu.
Činnosť špecializovaného súdu plynule nadviaže na činnosť špeciálneho súdu, ktorého vznik označil Ústavný súd za protiústavný.
Sudcov však po novom čakajú viaceré zmeny. Je to predovšetkým zníženie ich
príplatku ku mzde. Príplatok sa z doterajšieho šesťnásobku priemerného platu v
národnom hospodárstve zníži na dvojnásobok. Samotná mzda ostane na úrovni 1,3
násobku platu poslanca NR SR. Na dvojnásobok sa zníži aj príplatok špeciálnych
prokurátorov.
Poslanci tiež rozhodli, že špeciálni sudcovia neprídu
o stálu ochranku. Zákonom sa rozširuje vecná pôsobnosť špecializovaného súdu o
úkladnú vraždu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe,
falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov a
zneužívanie právomocí verejného činiteľa.
Daňové kontroly odhaľujú vyšší počet daňových únikov
18. 6. 2009
V prvých piatich mesiacoch tohto roka počet podozrení z trestných činov na daniach medziročne narástol o 28,34 %. Na tlačovej konferencii dnes o tom informovalo Daňové riaditeľstvo (DR) SR.
Na základe počtu podozrení na trestné daňové činy mohlo prísť k daňovým
únikom až v sume vyše 63 miliónov €. Počet oznámení stúpol aj v dôsledku toho,
že daňová správa aktívnejšie pristupuje k rizikovým subjektom a častejšie u
nich robí kontroly. Príjmy podnikateľských subjektov ohrozuje aj globálna
finančná kríza, a niektoré zo súkromných spoločností sa uchyľujú k daňovým
podvodom.