Murphy radí
Človek očami klasikov
Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
Murphyho múdre pravdy
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek a informácie
Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.
Kedykoľvek sa treba vyhovoriť, vyhovorte sa na počítač.
Správna informácia ešte nezaručuje správne rozhodnutie. Nesprávna informácia ešte nezaručuje nesprávne rozhodnutie. Informácia, ktorú máte, nie je tá, ktorú práve chcete. Informácia, ktorú chcete, nie je tá, ktorú potrebujete. Informácia, ktorú potrebujete, nie je tá, ktorú môžete získať. Informácia, ktorú môžete získať, stojí viac, ako môžete zaplatiť. Skutočný obsah informácie nie je taký dôležitý ako dojem, ktorý vyvolá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphy v parlamente
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
Zákon väčšiny: Parlament má vždy pravdu. Nedajte sa zmýliť faktami zo života.
Zákon čiastkovej pravdy: Nech politik povie čokoľvek, nikdy nepovie celú pravdu.
(Murphyho zákonník)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)