Murphy radí
Hlúposti sa medze nekladú
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
(Murphyho zákony v bájkach)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)