Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.

Nevynášaj úsudok ak neprehovorili obidve stránky.

Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.

Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.