Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Odkladanie začiatku prác skráti čas na prácu samotnú, za ktorej uskutočnenie bude nakoniec zodpovedný aj tak ten, kto vytýčil pôvodný termín.

Čím viac veríš, tým viac ťa boh trestá.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.