Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.

Optimistu nemožno príjemne prekvapiť.

Múdrosť vám veľa nepomôže, ak vás opustí šťastie.

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.

Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Nepočúvajte prosby slabších. Nemali by ste dosť času na vyhovenie príkazom silnejších.