Murphy radí
Márnivosť môže byť nebezpečná
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
(Murphyho zákony v bájkach)
O podnikaní a vede - VII. večer
Expert je človek, ktorým vám pomôže vyhnúť sa drobným omylom a dovedie vás ku grandióznemu nezmyslu.
Dobré riešenie je aplikovateľné prakticky na každý problém.
Každý zákon je len napodobením skutočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je obchod
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
(Zrnká úsmevu)
Ako si komplikovať život - II. večer
V každom súbore dát chýba práve ten údaj, bez ktorého sa nedá rozhodnúť.
Prvoradou úlohou projektanta je, aby výrobcovi sťažil a údržbárom znemožnil prácu.
Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)